Kniha Máni Steinn. Chlapec, ktorý nebol je literárny experiment s niekoľkými fotografiami v texte. Dej sa odohráva v rozpätí pár mesiacov: od októbra do decembra 1918 a s epizódou v roku 1929. Máni, chlapec na prahu dospelosti, žije so svojou starou tetou v podkroví domu v Reykjavíku, navštevuje kino a pozerá všetky filmy, ktoré v ňom premietajú. Filmárskymi technikami postupne nazerá na život okolo seba, trénuje svoje schopnosti a vytvára si tak závery o správaní ľudí.

„Čas si krátil analyzovaním ľudského života s jasnozrivosťou, ktorú nadobudol zhliadnutím viac než päťsto filmov, v ktorých každý pohľad, každý pohyb, každý výraz tváre a každá poloha tela v sebe nesú význam a náznaky vnútorného stavu postáv a ich úmyslov, dobrých aj zlých.“

Do života Islandu vstúpi zásadne epidémia španielskej chrípky. Máni ju prekonal a vzápätí začal pracovať ako dobrovoľník pre miestneho lekára. Takto sa dostal do spoločnosti dievčaťa, ktoré mu pripomínalo slávnu herečku. V Mániho živote je v tomto bode určitý nesúlad – má 16 rokov a je homosexuál, kontakt s dievčaťom je preňho kontakt s neznámym svetom. V istých okamihoch sa vyskytujú v deji aj surrealistické motívy: sny, halucinácie počas horúčky.

Sjónov štýl je strohý, odosobneným jazykom a postavami takmer bez emócií pripomína dokument. Aj preto nie je jednoduché preniknúť k myšlienkam Mániho. Všetko sa odohráva akoby na povrchu filmového plátna bez možnosti dekódovať obsah. To, čo vidíme, je všetko čo existuje, za oponou sa nič iné nenachádza. Aj zásadnejší zlom v živote hlavnej postavy sa odohráva neosobne, akoby z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa. Nový rozmer knihe dá posledná kapitola a zmení spôsob čítania príbehu chlapca, ktorý nebol.

Sjón nie je vo svete známy len ako spisovateľ, ale aj ak spolupracovník Björk. Hlbší ponor do okolností islandskej kultúry a literatúry ponúkol autor počas návštevy na Slovensku a rozhovor s ním ponúka jedinečnú príležitosť oboznámiť sa s nezvyčajným kultúrnym prostredím, z ktorého prichádza.

Sjón: Máni Steinn. Chlapec, ktorý nebol

Preklad: Zuzana Stankovitsová

Slovart 2016

125 strán

Zobraziť diskusiu (0)