Dežo Ursiny (1947 - 1995) je Kubov otec
Jakub Ursiny (1977) je Dežov syn. Ahoj tato - oslovuje Kubo svojho otca v listoch, ktoré v rokoch 1994 - 1995 bez známky a poštovej služby putovali z dverí do dverí spoločného bytu. Milý Kubo - oslovuje ťažko chorý Dežo svojho syna v listoch, ktoré mu pomohli stať sa otcom.
21. 10. 1994 – piatok ráno
Môj milý Kubo!
Dôvody, ktoré na tomto mieste netreba rozvádzať, ma pomkli skúsiť Ti napísať v oprávnenej nádeji, že sa každé z nasledujúcich slov vryje do Tvojej mysle na správne miesto. Predovšetkým sa Ti chcem úprimne ospravedlniť za svoje včerajšie vystupovanie voči Tebe. Fakt, že včera som končil 4. týždeň hladovky, a zatiaľ, obávam sa, bez vytúženého výsledku, by ma azda mohol ospravedlňovať aj vo vlastných očiach, lenže som si jasne vedomý, že mojou psou povinnosťou je nevešať svoju slabosť na hlavy a ramená druhých, tým menej Teba, ktorému by som mal byť, pokiaľ možno, vždy – a najmä v tých najťažších chvíľach – príkladom.
Odpusť mi teda, Kubo, aspoň Ty, ak môžeš, keď si už nemôžem odpustiť sám.
nedatované (november 1994)
Ahoj, Tato.
Je večer a ja začínam písať prvé riadky. Dlho som rozmýšľal, o čom vlastne tento list bude, ale neprišiel som na nič. A tak píšem, ako mi prichádzajú myšlienky a vyberám z nich to, čo by si mal vedieť. Som veľmi rád, že sa veci ohľadne môjho prisúdenia vyvinuli tak, ako sa vyvinuli. Zo začiatku som mal veľa pochybností, veľa som porovnával, ale to nie je dobre. Človek sa musí presvedčiť na vlastnej koži. Keď len porovnávaš, tak vyberáš to najlepšie z jednej strany a zase najlepšie z druhej, alebo naopak. To nikam nevedie. Teraz som presvedčený na vlastnej koži, že je to takto dobre. Hladina myšlienok sa mi u teba ustálila, zamýšľam sa nad vecami, na ktoré som voľakedy ani nepomyslel a hlavne mi ani neprišli na rozum.
Myslím, že postupne nájdem správnu cestu a všetko bude fajn.
