Širší výber kandidátov na tohoročnú Man Bookerovu cenu bol zverejnený 27. júla, písal tu o ňom Tomáš Weiss. Boli v ňom nové romány viacerých známych autorov: laureáta Nobelovej ceny J. M. Coetzeeho, škótskej autorky A. L. Kennedy alebo laureátky Pulitzerovej ceny Američanky Elizabeth Strout. Medzi finalistov, ktorých zoznam bol zverejnený 13. septembra, sa však už nedostali, porota vyslala do finále zväčša nové mená, známejšia z nich je len Deborah Levy. Sú medzi nimi tri ženy – po jednej z Británie, USA a Kanady – a traja muži – dvaja Briti a Američan.

Predsedkyňou tohoročnej poroty najprestížnejšej britskej literárnej ceny je Amanda Foreman, historička, úspešná autorka literatúry faktu, scenáristka a novinárka. K výberu finalistov poznamenala: „Porotu nadchla odvaha mnohých autorov riskovať experimenty s jazykom a formou. Výsledná šestica odráža kľúčové postavenie románu v modernej kultúre – svedčí o jeho schopnosti víťaziť nad konvenciami, skúmať neznáme a nevyhýbať sa ťažkým témam.“

Laureát ceny, ktorý získa odmenu päťdesiattisíc libier, bude známy 25. októbra, dovtedy ostáva ešte trocha času (niektoré) nominované diela si prečítať a tipovať víťaza. Zatiaľ sa ich tu pokúsime priblížiť úryvkami z recenzií v britskom denníku The Guardian.

Paul Beatty: The Sellout (vyd. Oneworld)

V minulom roku sa v zozname finalistov po prvýkrát ocitla kniha z nezávislého vydavateľstva Oneworld a hneď aj cenu získala (pozri text na našom webe). V tomto roku má opäť zastúpenie vďaka románu kalifornského autora, ktorý je „burcujúcou satirou na Ameriku v post-rasovej ére“. Je to satira o mužovi, ktorý sa znaží znovu zaviesť otroctvo a rasovú segregáciu na miestnej strednej škole. Recenzenti ju nazvali „sarkastickým, no precíteným románom“, v ktorom Beatty „využíva humor podobným spôsobom ako chirurg anestetiká“. Autor „úmyselne podvracia škodlivé kultúrne stereotypy“.

Graeme Macrae Burnet: His Bloody Project (vyd. Contraband)

Kriminálny triler škótskeho spisovateľa, ktorý vydalo malé nezávislé vydavateľstvo, je asi najväčším prekvapením man-bookerovského výberu. O Burnetovom románe kritik napísal, že sa jedná „o geniálny triler s mnohými mätúcimi úrovňami, čím pripomína schodisko od Eschera“. Román je zasadený do 19. storočia do komunity farmárov kdesi v Škótskej vysočine a tvári sa ako skutočný kriminálny príbeh. Autor vytvára skladačku z mnohých dobových (pseudo-)dokumentov, ktoré údajne objavil, keď v tomto kraji pátral po koreňoch svojej rodiny. Burnet sa „sústreďuje na výnimočné historické obdobie, pričom spája mnohoraké nespoľahlivé uhly pohľadu tak, aby udržal čitateľov neustále v napätí“.

Deborah Levy: Hot Milk (vyd. Hamish Hamilton)

Autorka bola na Man Bookerovu cenu navrhnutá už v roku 2012 za román Swimming Home, ktorý najprv ťažko hľadal vydavateľa, lebo bol pre trh „príliš literárny“. Román Hot Milk, ktorý je na cenu navrhnutý teraz, prijala kritika vrelo. Dve ženy pricestujú do španielskej dediny, snového miesta uväzneného niekde medzi púšťou a oceánom. Jedna z nich trpí podivnou chorobou, spontánnou paralýzou nôh, ktorá ju púta ku kolieskovému kreslu; druhá, jej dcéra, roky pátra po príčine matkinej choroby. Guardian knihu nazval „silným románom vnútorného života, Levy ho kreslí s prenikavosťou, ktorá pripomína Virginiu Woolfovú“, má „mocné žihadlo, ktorého bodnutie páli dlho po obrátení posledného listu“.

Ottessa Moshfegh: Eileen (vyd. Jonathan Cape)

Prvý román Bostončanky Ottessy Moshfegh sa odohráva v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Hrdinkou príbehu je nešťastná mladá žena Eileen za chladnej massachussettskej zimy. Rozpráva ho v prvej osobe, s odstupom niekoľkých desaťročí, pričom neustále čitateľovi zdôrazňuje, že sa jedná o jej posledný týždeň, deň alebo popoludnie vo fádnom meste, v ktorom žije. Spomína na život v špinavej domácnosti s otcom alkoholikom, s ktorým mala nepekný, polosexuálny, občas láskavý, zväčša vražedne nepriateľský vzťah. Pracovala v chlapčenskom nápravnom zariadení, kde zabíjala čas vytváraním nezmyselných dotazníkov pre matky jeho chovancov a túžila po najkrajšom z dozorcov. V čitateľovi vyvoláva zároveň súcit i odpor. Kritička dielo prirovnala k románu Pod skleneným zvonom od Sylvie Plathovej: „V niektorých ohľadoch je Eileen zvláštnou dvojníčkou Plathovej hrdinky Esther Greenwood. Obe sú ženy z Nového Anglicka 60. rokov, obe chudobné, dané na milosť osamelého rodiča, ktorý im vtláča život, aký nechcú žiť. Obe sú pokojné navonok, no zmätené vnútri.“

David Szalay: All That Man Is (vyd. Jonathan Cape)

Szalayov román je podľa Guardianu skôr zbierkou poviedok. „Obmedzenosť ľudskej túžby sa odráža v zaujímavej škále zdanlivo nesúrodých postáv – tvoria však ich príbehy dokopy naozaj román?“ pýta sa kritik. Ďalej dodáva: „Každá z deviatich kapitol knihy sa sústreďuje na iné obdobie života človeka: začíname od sebavedomého sedemnásťročného mladíka, ktorý s priateľom zo školy poletuje po východnej Európe, končíme pri 73-ročnom bývalom vládnom radcovi, ktorý sa vyrovnáva so svojími slabnúcimi schopnosťami. Medzitým sa stretávame napríklad s nezvyčajne pekným bulvárnym novinárom, akademikom i miliardárom so samovražednými sklonmi. Aj keď všetky príbehy nejako súvisia s Anglickom, veľa sa cestuje na kontinent a viacerí protagonisti sú Európania. Tak často sa prekračuje Lamanšský prieliv, že čitateľovi nemožno vyčítať dojem, že Szalayov román je argumentom proti brexitu, dokladom o previazanosti Británie a Európy.“

Madeleine Thein: Do Not Say We Have Nothing (vyd. Granta)

Témou Theinovej románu sú osudy hudobníkov, ktorí trpeli počas čínskej „kultúrnej revolúcie“ aj v období po nej. Zachytáva dve generácie rozvetvenej rodiny: jednu v čase Maovej diktatúry, druhú – detí tých, čo prežili – počas študentských demonštrácii na námestí Nebeského pokoja v roku 1989. Životy staršej generácie sa krútia okolo konzervatória v Šanghaji až do momentu, keď všetko rozvráti kultúrna revolúcia. Hudba, ktorú milujú, sa stáva dôvodom na ich prenasledovanie, ale napriek tomu znie v ich hlavách, keď sa usilujú uchovať si zmysel života a lásku bez ohľadu na chaos, žiaľ, zradu a násilie. Recenziu knihy kritička uzatvára konštatovaním: „Román dojemným a jedinečným spôsobom evokuje tragédiu Číny v 20. storočí a potvrdzuje Thienovej povesť významnej a obdivuhodnej spisovateľky.“

(Spracované na základe článkov z webu novín The Guardian, vybral a preložil Š.O.)

Zobraziť diskusiu (0)