V tlačovom vyhlásení Amerického centra medzinárodnej spisovateľskej organizácie PEN, ktoré bolo zverejnené 25. januára 2016, sa uvádza:

Americké centrum PEN, najväčšia spisovateľská organizácia krajiny bojujúca za slobodu slova, každoročne udeľuje cenu uznávanému autorovi, ktorého dielo stelesňuje poslanie centra odporovať útlaku v akejkoľvek forme a brániť najlepšie hodnoty ľudskosti. V čase, keď násilie od Mexika po Rusko, od Číny po Francúzsko prinútilo mnohých vzdať sa demokratických hodnôt a krátkozrako ich vymeniť za bezpečnosť, Rowlingová a ďalší spisovatelia – vrátane predchádzajúcich laureátov Toma Stopparda, Salmana Rushdieho, Toni Morrisonovej, Margaret Atwoodovej a nebohého E. L. Doctorowa – sa pripojili k úsiliu PEN chrániť slobodu slova a slobodný tok informácií.

Je ťažke si predstaviť, že by niekomu na Slovensku bolo potrebné bližšie predstavovať spisovateľku. Narodila sa ako Joanne Rowlingová v anglickom meste Yate v grófstve Gloucestershire. Séria románov pre deti o čarodejníckom učňovi Harrym Potterovi, ktorú podpísala ako J. K. Rowlingová, mala na celom svete fenomenomenálny úspech a stala sa nejpredávanejším knižným radom v histórii literatúry. Nasledoval román pre dospelých Prázdne miesto (The Casual Vacancy). Pod pseudonymom Robert Galbraith potom vydala tri detektívky, Volanie kukučky (The Cuckoo’s Calling), Hodvábnik (The Silkworm) a V službách zla (Career of Evil). Všetky jej knihy, okrem poslednej, už vyšli v slovenčine vo veľkých nákladoch.

Menej známe sú však Rowlingovej ďalšie aktivity a práve tie Americké centrum PEN podčiarkuje udelením Ceny za službu literatúre pre rok 2016 (2016 PEN/Allen Foundation Literary Service Award). Ako ďalej uvádza tlačové vyhlásenie:

Od jej vzostupu od osamelej matky k literárnej superstar, J. K. Rowlingová využila svoj talent i postavenie aj na boj proti nerovnosti na lokálnej a globálnej úrovni. Jej charitatívna nadácia, Volant, podporuje subjekty v Spojenom kráľovstve i v zahraničí, aby im pomohla zmierniť prípady sociálneho vylúčenia, so zvláštnym dôrazom na ženy a deti. V roku 2005 založila neziskovú organizáciu Lumos, ktorej cieľom je pomôcť ôsmim miliónom detí, ktoré žijú vo svete v detských domovoch alebo iných zariadeniach, aby získali právo na život v rodine. Rowlingová, ktorá bola sama častým terčom cenzúrovania v školách a knižniciach vo svete ako aj mediálnych útokov, sa stala hlasným zástancom slobody slova a prístupu k literatúre a k ideám pre deti, pre ľudí väznených, ľudí s obmedzeným prístupom k vzdelaniu, a špeciálne pre ženy a dievčatá na celom svete.

O aktivitách Volantu a Lumosu sa možno viac dozvedieť na internetových stránkach https://www.volanttrust.com a http://wearelumos.org. Nadácia Volant o.i. štedro podporuje výskum príčin a liečby sklerózy multiplex.

Cenu americkej odnože PEN klubu odovzdajú J. K. Rowlingovej 16. mája 2016 na slávnostnom galavečere v Americkom prírodovednom múzeu v New Yorku. Medzi jej laureátov patrí napr. Toni Morrisonová, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru za r. 1993. Možno preto očakávať, že opäť ožijú polemiky, ktoré sa vedú už po niekoľko rokov: Zaslúži si literárna superstar J. K. Rowlingová aj Nobelovu cenu?

Negatívnu odpoveď na túto otázku portál Quora ironicky zdôvodnil takto:

„(Cenu nedostane) nie preto, že by jej dielo nebolo pozoruhodné, ale preto, že sa nenarodila vo Švédsku a hlavnou témou jej kľúčového opusu nie je obrana ľudských práv.“

Ďalej už vážne rozoberá, ako sa literárna cena líši – aj podľa Nobelovej závete – od cien za fyziku, chémiu alebo literatúru. Vedecké ceny majú zdobiť „objavy, ktoré priniesli ľudstvu najväčší osoh“, čo je (a bolo) v mnohých prípadoch diskutovateľné, ale vo svete vedy predsa len pomerne objektívne kvantifikovateľné. Na druhej strane sa ceny za literatúru podľa závete Alfreda Nobela majú udeliť tým, „čo vytvorili v oblasti literatúry najvynikajucejšie dielo v ideálnom smere.“ Čo chápať pod ideálom, určite vždy záviselo a závisí od dobového literárneho a historického kontextu, od viacerých vonkajších vplyvov a v neposlednom rade od vkusu, preferencií a politických názorov členov nobelovského výboru a ich poradcov.

Zaujímavý príklad za zákulisia Nobelovej ceny priniesol pred pár rokmi spravodajský portál The Huffington Post. V roku 1961 navrhol C. S. Lewis na Nobelovu cenu za literatúru J. R. R. Tolkiena. Ďalšími kandidátmi na cenu boli okrem neho v onom roku takí autori ako Karen Blixenová, Lawrence Durell, E. M. Foster, Robert Frost, Graham Greene alebo Alberto Moravia, udelená bola nakoniec juhoslovanskému spisovateľovi Ivovi Andrićovi. Ako prezrádzajú odtajnené archívy nobelovského výboru, jeho členovia vtedy dospeli k názoru, že Tolkienova próza „sa nijakým spôsobom nevyrovná rozprávačstvu tej najvyššej kvality“.

Pre pravého spisovateľa sú však literárne ceny, vrátane Nobelovej, iba čerešničkou na torte. Rôznorodých autorov, ako boli napr. James Joyce, Anton Pavlovič Čechov, Marcel Proust, Jorge Luis Borges, Júlio Cortázar, George Orwell, Agatha Christie, Arthur Miller, Francis Scott Fitzgerald alebo Jules Verne, spája okrem nespochybniteľného majstrovstva aj skutočnosť, že žiadnemu z nich Nobelova cena nebola nikdy udelená.

Článok v Huffington Post „prípad Rowlingová“ uzatvára priliehavou a presnou úvahou:

O tom, čo má byť cieľom literatúry, sa dá uvažovať rôzne a človeka hneď napadne čítanie samotné. Akt čítania je cieľom sám osebe, a preto písanie, ktoré podnecuje ľudí čítať, je skutočnou činnosťou ‘v ideálnom smere’. Ktorý iný žijúci autor podnietil viac ľudí čítať a vštepil im viac lásky k čítaniu ako J. K. Rowlingová? Odložme na chvíľku bokom imperatív umeleckej hodnoty a zoberme do úvahy toto: pre milióny a milióny detí je práve ona formatívnym spisovateľom. Nepíše vzletné vety a jej témy možno len ťažko považovať za nanajvýš závažné. Ale otázky, postavy, príbehy a hodnoty z jej diel zarezonovali so svetom. Čo viac možno od kníh očakávať?

Štefan Olejník

Zobraziť diskusiu (0)