Všetko najpodstatnejšie sa odohrá na gréckom území, presnejšie na Iónskom ostrove Kefallénia. Bohatý, širokorozchodný príbeh je vybudovaný okolo ústrednej dvojice, ktorú tvorí lekár-samouk; doktor Jannis a jeho dcéra Pelagia. Obaja vedú viac-menej bezstarostný život, prakticky v úplnej izolácii od hrôz práve vypuknutej druhej svetovej vojny. Dokonca sa tu začne schyľovať k svadbe, keď sa Pelagia zasnúbi s rybárom Mandrasom. Okolnosti však naberú nečakaný dramatický spád a Kefallénia sa znenazdajky stáva tragickou súčiastkou v smrtonosnej vojnovej mašinérii. Mandras mizne kdesi na fronte, na ostrov prikvitne talianske vojsko, aspoň formálne sa vydávajúce za okupanta. S vojskom na scénu tejto skvele rozohranej románovej partie prichádza posledný, najdôležitejší prvok. Kapitán Antonio Corelli, zručný hudobník-mandolinista, s krajne odmietavým postojom k vojne i všetkým zhovadilým ideológiám vojne predchádzajúcim. Švihácky kapitán „je nasťahovaný“ do doktorovho domu, čím sa „pohroma“ kompletne zavŕši – medzi Pelagiou a Corellim totiž vzplanie láska ako trám.

Bernières na pozadí najtragickejších udalostí minulého storočia plasticky vykresľuje mozaiku rôznych príbehov o láske, odvahe, oddanosti, klamstve i zrade, ktoré by za normálnych okolností najskôr nikdy nevznikli. Bravúrne zachytené, poväčšine bohužiaľ nešťastné (v lepšom prípade), či (v horšom prípade) ešte nešťastnejšie osudy jednotlivých protagonistov nepostrádajú potrebnú dávku autenticity, hĺbky a presvedčivosti, nakoľko autor sa opäť prezentuje ako zručný fabulátor a dômyselný, vynaliezavý štylista. Priamočiare dejové linky sú preto správne dynamické, plnokrvné, a zároveň im nechýba členitosť a dobre načasované zvraty. Berniéres osvedčeným spôsobom strieda viaceré rozprávačské perspektívy, ktoré obsiahnu pomerne veľký časový úsek, počnúc začiatkom druhej svetovej vojny a končiac niekde v prvej polovici 90-tych rokov. Román tak okrem otrasných vojnových zážitkov prináša aj brilantne zachytený obraz meniacej sa modernej povojnovej Európy.

Rozsahovo naozaj štedré dielko na viac než päťsto stranách ponúka pozoruhodné množstvo rozličných (a najmä nenudiacich) podnetov na zamyslenie, ktoré popisujú rôzne stránky ľudskej povahy. Bernières do košatého, pútavého deja zakonzervoval množstvo úvah o kadečom, človečenstvom dýchajúcom. Nájdu sa tu teda všakovaké pohľady na dejiny, politiku, či politické ideológie, zločin, trest, vieru i lásku, ktorá si dokáže nájsť cestu k človeku aj napriek všetkým absurdným bariéram, ktoré sú jej stavané do cesty.

Rozprávaniu nechýbajú ani typicky „bernièresovské“ prvky v podobe elegantných, sentimentálnych pasáží, kde nie je núdza o vkusnú a negýčovitú romantiku i srdečný, aj keď miestami uštipačný humor, i zžieravú iróniu. V kontraste k tomu sú postavené ničivé nájazdy absolútne brutálneho naturalizmu, po ktorých zostáva len pocit bezmocného zhnusenia, hanby a odporu k ľudskej existencii.

Mandolína kapitána Corelliho pôsobí ako svojho druhu pocta všetkým bezmenným mŕtvym padlým za obeť krvavému mlynu histórie. Mnohovravné, podmanivé dielko, nástojčivo obhajujúce ľudskú dôstojnosť. Vo svojom humanistickom posolstve nadčasové a (bohužiaľ) v kontexte súčasného svetového vývoja stále až nadmieru aktuálne.

Louis de Bernières: Mandolína kapitána Corelliho

Vydal: Slovart 2016 (edícia MM)

Preklad: Oľga Královičová

528 strán

Ukážku z knihy si môžete prečítať TU

Zobraziť diskusiu (0)