O sto rokov bude všetko zabudnuté
Pri pohľade na mapu sveta je zrejmé strategické umiestnenie Špicbergov (Svalbardu) – tvoria akúsi vstupnú bránu do Arktídy. Z pohľadu veľmocí je Arktída čoraz atraktívnejšia lokalita, pretože postupné roztápanie ľadovcov odhaľuje významné náleziská ropy a zemného plynu. Pre štáty ako Rusko je preto prirodzené, že jeho zrak sa čoraz častejšie upiera smerom na sever.
Škandinávska literatúra priniesla v posledných rokoch viaceré prekvapenia a jej rozmach je skutočne pôsobivý. Pozoruhodný príspevok sprostredkovalo prednedávnom aj vydavateľstvo Premedia knihou O sto rokov bude všetko zabudnuté. Jej autor, Per Arne Totland, je síce debutant v oblasti fikcie, ale vo svojej prvotine určite zužitkoval dlhoročné skúsenosti reportéra a konzultanta v oblasti stratégie a komunikácie. Špionážny román O sto rokov bude všetko zabudnuté kombinuje reálne udalosti s fiktívnymi, vymyslené postavy stretávajú skutočné historické osobnosti a vojenská hrozba prichádzajúca z Ruska nadobúda zlovestné rozmery v prvom dejstve boja o Arktídu.
Dej knihy pokrýva takmer storočie od 20. rokov 20. storočia po súčasnosť. Po prvej svetovej vojne Sovietsky zväz uznal suverenitu Nórska na Špicbergoch pod podmienkou, že o sto rokov, 9.2.2020, prejde správa územia pod Sovietsky zväz. Rokovanie o tejto zmluve popísané v románe sa nedá nazvať inak ako vydieranie. Zástupkyňa Sovietskeho zväzu pod hrozbou zverejnenia fotografií s homosexuálnymi románikom významného politika a následným rozpadom vlády prinútila politických zástupcov zmluvu akceptovať. Nórska vláda sa rozhodla následne dokument odcudziť počas jeho prepravy do Moskvy a tejto ceste a jej dramatickému vyvrcholeniu sa venuje prvá časť knihy.
Po viacerých desaťročiach sa v Svalbarde objaví ruská verzia zmluvy a jej majiteľka, miestna pastorka, sa ocitne v stredobode špionážnej drámy. Rusko vysiela k Špicbergom vojnovú flotilu s nejasným zámerom, zároveň ich agent tajnej služby získa poverenie akýmikoľvek prostriedkami doniesť do Kremľa zmluvu. Taktika Ruska voči Nórsku pozoruhodne pripomína postup anektovania Krymu a opis ich diplomacie, resp. krokov smerujúcich takmer k útoku na Nórsko je azda najsilnejšou stránkou knihy. V románe vystupujú aj reálne postavy, napr. V. I. Lenin, J. V. Stalin alebo Felix Dzeržinskij. Ich prítomnosť vykresľuje pohnuté časy po prvej svetovej vojne a vieru viacerých skupín obyvateľstva v revolučnú zmenu. Miešanie faktov a fikcie, prelínanie udalostí so skutočnými osobami a románovými postavami ozvláštňuje dej podporuje pocit reálnosti udalostí.
Hoci v politickom thrilleri nie je zámer vytvárať hlbšiu psychológiu postáv, aj tak sú mnohé postavy sympatické, hlavných zlosynov reprezentuje len najvyššia ruská politická elita. Scény s ruským prezidentom utkvelo zameraným na získanie čo najväčšej moci pôsobia hrozivo a v perspektíve diania vo svete zaráža ich aktuálnosť. Totlandov román vedie k nazeraniu na geopolitiku z odlišného uhla pohľadu, respektíve otáča náš pohľad aj smerom na sever a ukazuje čitateľom, že mocenské ambície Ruska sa rozhodne nevzťahujú len na najbližších susedov. Dlhotrvajúce pocity krivdy dokážu ako resentiment vyplávať na povrch aj po desaťročiach a nič na tom nemení ani výmena generácií politických vodcov. V perspektíve globálneho boja o moc neostane nikdy nič zabudnuté.
Per Arne Totland: O sto rokov bude všetko zabudnuté
Preklad: Zuzana Demjánová
Premedia 2016
352 strán