Kniha Matka Tereza nie je chronologickým životopisom, skôr spomienkou na výnimočnú osobnosť 20. storočia z pohľadu kňaza slúžiaceho v jej prítomnosti. Prostredníctvom jednotlivých kapitol chce Leo Maasburg ukázať vlastnosti Matky Terezy v celej komplexnosti a dokazuje, aké ohromujúce výsledky dosiahla svojou neoblomnosťou, vytrvalosťou, statočnosťou a preukazovaním lásky k druhým ľuďom – najchudobneším z chudobných. Práve oni boli pre ňu ľudia bez lásky, opustení na uliciach, v domovoch dôchodcov, dokonca aj v rodinách – a predovšetkým v každom type spoločnosti.

„Keď niekto je opustený alebo osamelý, keď je bez práce alebo je nežiaduci, odvrhnutý, keď je vyvrheľom spoločnosti, ide o takú chudobu, ktorá sa odstraňuje oveľa ťažšie ako hlad. Takáto chudoba sa nachádza aj v najbohatších krajinách sveta.“

Leo Maasburg v knihe vysvetľuje hlbší význam textov evanjelia, pretože považuje za potrebné, aby si čitatelia neustále uvedomovali duchovný rozmer práce Matky Terezy. Pritom dlhé roky udržiavala komunikáciu s množstvom významných ľudí: politikmi, biznismenmi, náboženskými vodcami. Cieľom Matky Terezy bolo ale vždy pomôcť chudobným, nájsť spôsob ako im aspoň trochu uľahčiť v ich často takmer neriešiteľnej situácii. V priebehu rokov rozšírila pôsobenie na stovky domov opatery pre umierajúcich, hladných a opustených. Najdôležitejším spôsobom pomoci podľa nej bola ale modlitba.

„Najstrašnejšia bieda spočíva v osamelosti a pocite, že človek nie je milovaný. Malomocenstvo a tuberkulóza nie sú dnes tá najťažšia choroba, ale pocit, že si nechcený.“

V roku 1979 dostala Matka Tereza Nobelovu cenu za mier, čo bol významný dôkaz o dôležitosti jej aktivít. A hoci dostala veľa iných cien a čestných doktorátov, stále zotrvávala vo svojom prístupe, pretože pre ňu ceny ako také nemali žiaden zmysel, ak neviedli k pomoci ľuďom. V tomto kontexte je zásadná poznámka Waltera Kaspera z jeho knihy Milosrdenstvo (Spolok sv. Vojtecha 2015) hovoriaca o pôvodnej skúsenosti Matky Terezy pretrvávajúcej celý život:

„U Matky Terezy z Kalkaty stojí na začiatku jej cesty mystická skúsenosť označovaná ako stretnutie s Kristom v smrteľne chorom.“

Rád misionárok lásky (skratka MC za ich menom) vzbudzoval príležitostne podráždené reakcie v súvislosti s nedostatkom organizácie alebo plánovania. Ony samy výčitky brali s humorom, lebo aj Matka Tereza na uštipačné poznámky reagovala, že MC znamená „more confusion, mental case, multiple change – viac zmätku, duševne chorý, neustála zmena.“ Rozhodnutia Matky Terezy spôsobili niekedy aj komické situácie a ľudí spútaných konvenciami privádzala nezriedka do rozpakov alebo aj rozčúlenia. Často to však skončilo práve v prospech Matky Terezy. Čitateľov tiež môže zaujať, akú úlohu v živote Matky Terezy zohral slovenský biskup v exile Pavol Hnilica. Knihe nechýba humor ani hĺbka, neprikrášľuje ani nezveličuje. Chudoba síce nezmizne, ale život Matky Terezy je dôkazom, že sa s ňou dá úspešne bojovať.

Leo Maasburg: Matka Tereza. Neobyčajné príbehy.
Preklad: Mária Pastirová
Spolok svätého Vojtecha 2015
216 strán

Zobraziť diskusiu (0)