Autentický obraz generácie priamo poznamenanej týmto konfliktom zachytáva i bravúrna historicko-spoločenská freska Prach, čo padá zo snov, ktorú napísal už aj u nás dobre známy Louis de Bernières. Slovenskej verzie sa ujal Slovart, brilantný preklad zaobstaral Otto Havrila.

Príbeh má základ posadený v krátkej eduardovskej ére britského impéria. Rodiny McCoshových, Pendennisových a Pittových prežívajú relatívne veľmi šťastné obdobie na vidieku, južne od Londýna. Deti jednotlivých rodín vyrastajú priam v idylickej harmónii a každý im predpovedá len tú najšťastnejšiu budúcnosť. Tú však šmahom ruky navždy rozvráti smrtonosné vojnové besnenie, ktoré natrvalo poznamená každého člena dovtedy vcelku bezproblémovo fungujúceho spoločenstva. Starý svet jasných a zaužívaných pravidiel skončil. Nový, nepoznaný svet plný očakávaní pomaly prichádza.

Bernières v novinke, okrem iného, citlivo mapuje práve proces premeny starého na nové. Román sa preto dá pomyselne rozdeliť na tri vzájomne prepletené časti. Prvá zobrazuje kúsok zo starého, šťastného života. Druhá prináša pohľad na svet vytrhnutý z pántov, rozorvaný zničujúcou vojnovou kataklizmou. Tretia, najväčšia a možno najpodstatnejšia časť, je akoby skrytá kdesi za frontovou líniou a postupne vykresľuje práve onen svet, ktorý prichádza „po tom.“ Tu sa možno odohráva najsilnejší boj, keď ideály o rovnosti a spravodlivosti začne pohlcovať každodenná rutina civilného života a kdesi v diaľke začnú prebleskovať nové hrozby, ktorým zatiaľ nikto nechce pripisovať nejakú váhu.

Louis de Bernières je vynikajúci rozprávač a znalec všetkých potrebných dobových reálií, takže jeho najnovší román má všetko, čo autentická spoločenské freska musí mať. Podmanivý príbeh, či rovno celá mozaika rôznych príbehov je zaplnená rozmanitými medziľudskými vzťahmi, plnokrvnými do hĺbky prekreslenými charaktermi, vystavenými rozličným vnútorným premenám. Výrazová pestrosť je podtrhnutá použitím hneď niekoľkých rozprávačských rovín. V mnohovrstevnej koláži sa striedajú mnohé ženské i mužské hlasy predstavujúce svoj pohľad na realitu. Výsledná viachlasá kakofónia však hrá v prospech celku, takže čitateľ sa v príbehoch ani na okamih nestratí a stáva sa zainteresovaným pozorovateľom, ktorý ako jediný pozná celú pravdu o osudoch všetkých zúčastnených.

Autor skúma široké spektrum najrôznejších aspektov, ktorými možno nazerať na povahu i podstatu morálky a viery v dobro, ich strácanie a opätovné nachádzanie vo svete naskrz nemorálnom. Najrezonujúcejšia je tu práve viera v humanizmus a ľudskú dôstojnosť. Rozprávanie je skvele prepletené vkusným sentimentom a jemnou nostalgiou za starými časmi. V správne zvolených momentoch ich nahrádzajú drsné naturalistické scény vykresľujúcu neľútostnú vojnovú brutalitu, takže v konečnom dôsledku sa dá horkým slzám ubrániť len veľmi ťažko.

Prach, čo padá zo snov je autentická, živá a pútavá kronika plná pohnutých životných príbehov, ohromných tragédií aj nových nádejí, ktorá je síce neoddeliteľne spätá s konkrétnym obdobím, vo svojej myšlienkovej intenzite však pôsobí nadčasovo a poľahky presahuje akýkoľvek historický rámec. Silné, ľudskosťou prekypujúce dielo.

P.S. Vynikajúci slovenský preklad a celkový dojem trochu znepríjemňujú škriatkovia v podobe zbytočných preklepov. Nie je ich veľa, ale sú tam a je to škoda. Pozor na to.

Louis de Bernières: Prach, čo padá zo snov

Vydal: Slovart 2016 (edícia MM)

Preklad: Otto Havrila

544 strán

Zobraziť diskusiu (0)