Revolučný pápež vo Vatikáne
Svedectvá o skromnom obrovi.
Porozumieť pápežovi Františkovi znamená hlbšie chápať paradoxný a komplikovaný svet. Kniha novinárky Elisabetty Piquéovej s názvom František: život a revolúcia významne sprostredkúva poznanie o Jorge Bergogliovi, ktorého zvolenie za pápeža bolo pre viacerých prekvapenie, a treba otvorene povedať, že mnohí ľudia ani nevedeli, kto to presne je. Jorge Bergoglio bol už v predchádzajúcom konkláve v roku 2005 silným kandidátom a hoci sama autorka spočiatku nedôverovala správam, že existuje vysoká pravdepodobnosť jeho zvolenia v roku 2013, musela počas formálnych aj neformálnych rozhovorov s kardinálmi zmeniť názor. V osobe pápeža Františka „katolícka cirkev, otriasaná rokmi krízy a škandálov, deprimovaná, uzavretá sama v sebe, sa znova zobúdza“.
Piquéová uvádza čitateľov do širšieho kontextu revolúcie spôsobenej Františkom. Otvorene píše o korupcii vo Vatikáne, finančných škandáloch, Vatileaks, sexuálnom zneužívaní maloletých kňazmi, túžbe po moci a zisku viacerých popredných predstaviteľoch katolíckej cirkvi. Čím viac o tom píše, tým väčší obdiv k Františkovi musíme cítiť. Jeho skromnosť, priamosť a spravodlivosť dokážu s podporou ďalších ľudí zmeniť katolícku cirkev k lepšiemu, nevyhnutne to potrebuje. V knihe objavíme desiatky svedectiev jeho známych, priateľov, žiakov a kolegov. Vykresľujú obraz doslova obra, monumentálnej, ale skromnej osobnosti, do ktorej sú vkladané veľké nádeje. Zásadný vplyv mal Bergoglio už ako mladý učiteľ literatúry. Bývalí študenti naňho spomínajú ako na človeka s vodcovskými schopnosťami, zmyslom pre humor a rozsiahlymi vedomosťami. Len pre zaujímavosť: všetci priaznivci argentínskej literatúry určite zbystria pozornosť pri popise stretnutia Bergoglia s ďalším obrom: J. L. Borgesom.
Autorka podrobne popisuje rôzne vplyvy zasahujúce voľbu pápeža. Nejde len o víziu cirkvi, s akou prichádza; o osobnosť kandidáta, nech by bola akokoľvek mediálne sympatická. Dôležitou súčasťou podpory vhodného kandidáta je aj ochota akceptovať zmeny, dokonca aj zásadnejšiu transformáciu. Príčinou zmien nie sú len turbulentné časy, znepokojujúce boli predovšetkým škandály spojené s dianím v cirkvi. Ako kritik „smädu po peniazoch“ nemal budúci pápež iba podporovateľov, hneď po zvolení za pápeža sa objavili lživé obvinenia z jeho spolupráce s diktátorským režimom v Argentíne. Piquéová v tejto súvislosti chápala svoju úlohu aj ako novinárka vyvracajúca tieto klamstvá.
V každej kapitole nájdeme rozsiahle dôkazy o ľudskosti Františka, o jeho intenzívnom záujme o druhých ľudí, srdečnosti a zároveň tvrdom a disciplinovanom prístupe k vlastnej práci. Silné svedectvo o ňom nachádzame aj v plne zverejnenom liste od Gonzala Mosca, ktorého budúci pápež zachránil pred prenasledovaním. Mosca list napísal ako reakciu na krivé obvinenia padajúce na Františka. Je naozaj veľká škoda, že kňazi (ale platí to nielen o nich) pracujúci s chudobnými, sú označovaní za ľavičiarov. Stereotypné spájanie chudoby s ideológiou marxizmu sa častokrát objavuje ako nepodložené a v snahe odstraňovať alebo aspoň zmierňovať chudobu môže byť výrazne na škodu.
Dôležitým faktom pri vnímaní osobnosti Bergoglia je mať na pamäti, v akom prostredí prežil život: vážna sociálna a ekonomická nestabilita, neustála prítomnosť marxizmu, diktátorské režimy, nezhody vo vnútri cirkvi. Toto všetko musel ustáť pretože zastával významné pozície a dosvedčil tak svoje kvality. V dobách neistoty povolania kňazov zastával názor, že je dôležitá pastorácia zoči-voči ľuďom a „pozdvihnutie kultúry ľudu“.
Bergoglio mal, vzhľadom k svojim aktivitám, množstvo kritikov, zažil otvorené aj skryté nepriateľstvo medzi kňazmi, biskupmi, ale aj medzi politikmi, ktorým sa nepáčili jeho snahy o odstránenie chudoby a kritika korupcie, chamtivosti a neschopnosti niesť zodpovednosť za zlyhanie. Upozorňoval tiež opakovane na kritické sociálne problémy a novodobú otrokársku prácu, dokonca priamo v Buenos Aires.
Text knihy sa venuje aj aktuálnym problémom cirkvi: nedostatku kňazov, otázkam postavenia žien, možnému zrušeniu celibátu, úlohe médií a ďalším. Ukazuje, že o týchto otázkach existujú vášnivé diskusie, aj keď riešenia nebudú snáď len čiastkové, ale azda komplexnejšie. Podobné ambície František má a dĺžka jeho pontifikátu ukáže rozsah revolúcie, ktorú už nepochybne spôsobil.
Elisabetta Piquéová: František: život a revolúcia
Preklad: Lucia Biznárová
Spolok svätého Vojtecha
375 strán