Jevgenij Zamiatin býva označovaný za akéhosi otca-zakladateľa antiutopického románu a práve My sa dá považovať za základný stavebný kameň celej antiutópie. Román vznikal v 20-tych rokoch minulého storočia. Logicky tak reaguje na totalitné zverstvá páchané v sovietskom Rusku. Popisuje akúsi temne grotesknú víziu budúcnosti, kde nad všetkým obludným spôsobom zvíťazil racionalizmus. Ľudia už nepotrebujú mená. Sú z nich len písmená doplnené číslami. Hlavným hrdinom je D-503, konštruktér vesmírnej lode I n t e g r á l, ktorý My píše ako odkaz pre iné civilizácie. Zobrazuje svet ľudí s absurdne zracionalizovaným životom. V mene totálneho kolektívneho šťastia sú všetci absolútne zbavení slobody, emócií a fantázie. Žije sa za Sklenenou stenou, režim prísne určuje Časová tabuľa. Súkromie je na kupóny, sex na prídel. Hlavné je slúžiť spoločnému organizmu, ktorý chráni všetkých – Jednotnému štátu - vedenému Dobrodincom. Šťastnú neslobodu ochraňujú Strážcovia - hlavne pred citom a fantáziou. D-503 v románových zápiskoch postupne odhaľuje svoju vnútornú rozpoltenosť. Na jednej strane je fanatická oddanosť racionálnemu systému. Presvedčenie o správnosti totálnej neslobody zaručujúcej bezpečie jednotlivca zbaveného všetkých túžob. Na strane druhej sa zrazu objavuje ono iracionálne, emóciami vystlané „Ja“, túžiace po láske, osobnom šťastí, jedinečnej individuálnosti, slobodnej vôli. Večný stret a súboj „Ja“ v „My“ a „My“ v „Ja“.

Zamiatin vtesnal do rámca vedeckej fantastiky veľkú dávku irónie, sarkazmu a bizarnej pokrivenej grotesky. Tieto prvky však používa v prísne racionálnom, matematicky presnom a logickom rytme, čo len výborne umocňuje desivú tragikomickosť vízie sveta budúcnosti. Vyslovený strojový chlad s následnou gradáciou deja pomaly naberá istú komplikovane sa rodiacu emocionalitu, vytvárajúcu nevedecký, nelogický a preto v tomto prípade nežiadúci nepokoj a napätie. S blížiacim sa finále sú však všetky rušivé elementy odstránené a zlikvidované - v mene Dobrodinca a Jednotného štátu. Jedine tak to má a musí byť! Za originálnym obsahom však nezaostáva ani formálna stránka. V texte sa v pomerne veľkom množstve objavujú pomlčky, dvojpomlčky, trojbodky a rôzne iné interpunkcie spomaľujúce plynulosť rozprávania. Účelne tak dotvárajú výslednú odľudštenú, priam strojovo mechanickú atmosféru diela.

Zamiatinov priekopnícky román zostáva mimoriadne zaujímavý aj takmer sto rokov od vydania. Je stále štylisticky svieži a vynaliezavý, provokatívny, znepokojivý a napriek značnej odpudivosti až zvrátene príťažlivý. Vo svojej prorockej naliehavosti rozhodne núti k zamysleniu práve v čase, kedy sa z dobrovoľnej straty súkromia stala záležitosť prestíže či nejakej ťažko pochopiteľnej zhovadilej módy. Jedným slovom nadčasová klasika do poslednej bodky.

Jevgenij Zamjatin: My

Preklad: Naďa Szabová

Európa 2015

Zobraziť diskusiu (0)