Až do krvi udieral do klávesníc svojho písacieho stroja.

Áno takto písal Charles BUKOWSKI – vášnivo, zúrivo, chŕliac zlosť, aby potom na chvíľku stíchol, o krok ustúpil a poláskal nás priam sentimentálnym veršom.

...niektorí sú takí tupí,

až počuť špľachot, ako si bahnia v svojej sprostosti...

Chales Bukowski je básnikom undergroundu a pulp poézie, je úprimný, agresívny, vulgárny a nenáročným poetickým slovníkom prístupný masám. A hoci ho niekedy radi priraďujú k bítnikom Jacka Kerouca, nebol ním. To iba fanúšikovia bítnikov sa radi obklopovali i Bukowského poéziou. Úprimnou autobiografickou výpoveďou, akýmsi exhibicionizmom pripomínal skôr básnikov - konfesionalistov - Snodgrassa, Berrymana, Jarrella či Sextonovú alebo Lowella.

Poéziu Charlesa Bukowského nenájdete v nijakej akademicky orientovanej antológii americkej poézie, neuvádza ho ani posledné vydanie Nortonovej Antológie modernej a súčasnej poézie. No v temer každom americkom knihkupectve zaberá na policiach poézie najviac miesta – taký dobrý americký yard. Jeho knižky miznú veľmi často bez platenia v rukávoch či backpakoch zlodejov kních. Môžem to potvrdiť z vlastnej knihkupeckej skúsenosti. Nepatrí do hlavného prúdu americkej poézie, no milióny jeho kníh sa predali a hlavne zarobili. Bukowského básne nájdeme preložené do najmenej trinástich svetových jazykov. Čosi také v časoch, keď je poézia najstratovejším knižným artiklom, je skutočne zarážajúce.

Na internete sú stovky webových stránok s jeho básňami a s úprimnými vyznaniami fanúšikov. Mnohí sa priznávajú, že Bukowského básne ich zachránili pred samovraždou. Temer do konca svojho života, zomrel v roku 1994 na leukémiu, si držal telefonickú pevnú linku s číslom, ktoré uvádzal v telefónnom zozname. Fanúšikovia mu volali a písali, čo mu ,pravdaže, lichotilo, no zaručene chvíľami liezlo na nervy.

Nie je zložité pochopiť príčinu tejto popularity. Veľa fanúšikov Salingera a Cummingsa sú tí istí starší tínedžeri, ktorí objavili Bukowského a ktorí po prečítaní jeho básní, pocítili túžbu stať sa jeho kamarátmi. Pre túto vekovú skupinu veľmi charakteristická emócia.

Bukowského poézia hovorí na plné ústa o zvrátenostiach mestských brlohov, o živote tých na dne a o menej lichotivej stránke amerického života. Všetky jeho zbierky sú autobiografické a už i názvami atraktívne: Všetci chuji sveta a takí ako ja, 1967; Afrika, Paríž, Grécko, 1975; Horieť vo vode, topiť sa v plameni, 1974; Krucifix v rukách mŕtveho, 1965; Nohy, boky a zadok, 1978; Láska je pes z pekla, 1977; Básne písané pred skočením z ôsmeho poschodia, 1968; Pobozkať červy na dobrú noc, 1966; Neprestajná vojna 1981 -1984; Hrbiac sa k nirváne, 2005 a mnohé, mnohé iné.

Charles Bukowski bol výnimočne plodným autorom. Len počas svojho života vydal temer päťdesiat kníh poézie a prózy vrátane šiestich románov, z ktorých päť je silne autobiografických . Vystupuje v nich Hank Chinaski - alter ego Bukowského: Pošta,1971; Dievča pre všetko - Factotum, 1975; Ženy 1978, Šunka na krajci ražného chleba 1982; Hollywood 1989 a román Pulp,1994. V tomto poslednom sa Bukowski nie najvydarenejšie usiloval o detektívny žáner. Filmy Barfly, v ktorom Bukowského hrá dnes už legendárny Mickey Rourke, a rovnomenný Factotum z roku 2005 ho znázornili pomerne verne ako bitkára, hráča, pijana, kurevníka a cynika, ktorý nemal šťastie na partnerky a ktorý odišiel z rodičovského domu veľmi mladý. Jeho sadistický a militantný otec, matka - cudzinka nemeckého pôvodu a chorobné kožné akné na tvári prispeli k formovaniu buričskej tuláckej, násilnickej a outsiderskej osobnosti Bukowského.

Prvú poviedku publikoval ako 24-ročný a už v roku 1946 zaznamenal relatívny úspech v literárnom časopise Portfolio, keď sa jeho próza ocitla po boku Henry Millera a Jean-Paul Sartra.

Potom vraj zanechal písanie a stal sa alkoholikom na plný úväzok a temer desať rokov putoval krížom krážom po Štátoch, zarábal si manuálnou prácou, žil často s bezdomovcami, prostitútkami a vyvrheľmi. Nakoniec sa vrátil opäť do Los Angles, kde sa usadil a žil až do konca života.

V 70tych rokoch sa na neho usmialo šťastie. Black Sparrow Press mu ponúklo zmluvu na sto dolárov mesačne, ak budú môcť publkovať všetko, čo napíše. V čase, keď už zomieral , táto suma narástla na sedem tisíc mesačne a v tlači mal vtedy najmenej devätnásť titulov. Odvtedy sa všeličo zmenilo v americkom vydavateľskom biznise. Pôvodného vydavateľa kúpil HarperCollins a je len iróniou, že básnika undergroundu dnes vydáva vydavateľský magnát Rupert Murdoch.

Bukowski rád o sebe tvrdil, že nepísal, iba udieral do klávesníc. Nuž, akokoľvek, toto udieranie nakoniec urobilo z neho bohatého, slávneho básnika, ktorého vídali na parties s Madonnou, Seanom Pennom alebo Normanom Mailerom. To mu, pravdaže, nezávidime. No práve toto udieranie je i príčinou, že náročnejší čitatelia a znalci poézie ho niekedy berú s rezervou.

Hovoria,

že peklo je preplnené,

no keď si v ňom,

si úplne sám...

( To Hell and Back )

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)