Zbierka Byť mužom je súhrnom desiatich poviedok, ktoré sú rôznorodé nielen obsahovo, ale aj z hľadiska postáv či prostredia, v ktorom sa jednotlivé príbehy odohrávajú. Prostredníctvom našich hlavných hrdinov sa ocitneme v New Yorku, Južnej Amerike, Ženeve, Japonsku či Tel Avive. Spoznáme životy matiek, manželiek, dcér, no tiež otcov, manželov, starých otcov zamýšľajúcich sa nad krehkými momentmi v živote, ktoré sú však dokonalo blízke každému z nás. Jednotlivé príbehy sú vyrozprávané zo ženskej aj z mužskej perspektívy rôznych vekových kategórií, čo len potvrdzuje diverzitu ľudského správania sa, individuálneho chápania a pohľadu na život či hľadania seba samého v ňom. Po kúskoch tak odhaľujeme skryté úlomky ľudskej osobnosti, ktoré nám Nicole bravúrne predstavila v zmesi týchto mnohotvárnych osudov. Naši hlavní protagonisti zažívajú prelomové životné udalosti, ktoré sú plné strachu zo samoty či túžby po slobode, a prechádzajú si komplikovanými medziľudskými vzťahmi, v ktorých číhajú zákerné nástrahy osudu.

Úvodná poviedka s názvom Švajčiarsko odhaľuje začínajúcu sa ženskú sexualitu, ktorá môže posilniť, no zároveň ohroziť rovnováhu intímneho života. Príbeh rozpráva o mladom dospievajúcom dievčati menom Soraja, ktoré nám v retrospektíve spomienok približuje jeho najlepšia kamarátka. Tá pričinením ťaživej a nervóznej atmosféry v rodine venuje všetok svoj čas Soraji, ktorá ju sprevádza opismi stretnutí s mnohými mužmi. Medzi nimi je aj istý starší pán, ktorý začne Soraju obsedantne kontrolovať. Keď kamarátka zbadá na jej krku modriny a Soraja sa náhle začne správať veľmi zvláštne, prestane navštevovať školu a neskôr utečie z domu, začína bojovať s dilemou, či sa správanie Soraji dá alebo nedá pochopiť. S odstupom času, po takmer tridsiatich rokoch od týchto udalostí, sa však na celú situáciu pozerá inými, vyspelejšími očami a prežitú minulosť vníma už nielen ako dievča, ale ako žena, matka.

„Znie to bezcitne, no ja som čosi podobné neskôr zažila tiež: to náhle odcudzenie, keď si so strachom uvedomíme, ako dôverne sme sa správali k niekomu, kto vôbec nie je taký, ako sme si ho vysnívali, ale celkom iný a úplne neznámy.“ (s. 18)

Komplikovanú spletitosť medziľudských vzťahov a vnútorný rozpor spojený s dedičnou záťažou autorka veľmi citlivo interpretuje v príbehu Zusja na streche. Poviedka skúma životnú situáciu staršieho židovského muža, zaťaženého históriou a tradíciami a zároveň odmietajúceho židovské príkazy, ktoré museli rešpektovať generácie pred ním. Brodman, ktorý dôsledkom operácie dva týždne balansoval medzi životom a smrťou, sa náhle preberie a zistí, že sa mu o pár poschodí vyššie, v tej istej nemocnici, narodil vnuk. Zasiahnutý tým, čo prežil, začne spomínať na časy, keď si bol so svojou dcérou – matkou jeho vnuka – veľmi blízky, no aj na momenty, ktoré postupne ochromili ich vzťah. Paralelne so spomienkami prichádzame do styku aj s jeho židovskou identitou. Jeho vnuka čaká obriezka a Brodman odmieta, aby sa toto malé stvorenie stalo súčasťou niečoho, čo musel niekedy dávno podstúpiť aj on sám.

„Počas tých týždňov v horúčke zažil neuveriteľné veci, neopísateľné zjavenia. Celkom odpútaný od času v nadzmyslovom medzipriestore zrazu uvidel skutočnú podobu svojho života, ktorý sa vždy zvrtol smerom k povinnostiam. Pozoroval nielen svoj život, ale aj život svojho národa – tritisíc rokov zradných spomienok, vysoko ceneného utrpenia a čakania.“ (s. 27)

Za jeden z najemotívnejších príbehov v knihe možno považovať poviedku s názvom Amour. Tá sa začína rozprávaním muža v utečeneckom tábore, ktorý sa tam po rokoch odlúčenia stretne so svojou priateľkou Sofiou. Vo svojich spomienkach sa vracia do minulosti a my tak spoločne s ním odhaľujeme príbeh lásky či azda nelásky Sofie a Ezru, jeho dvoch veľmi blízkych priateľov. Ústrednou témou tohto príbehu môže byť absurdnosť viery v to, že sa môžeme racionálne rozhodnúť, koho budeme ľúbiť a ku komu sa pripútame na celý život. Je tiež o tom, že nie vždy to, čo od nás spoločnosť očakáva, musíme splniť. Občas sa život vymkne zaužívaným vzorcom, keď nás zasiahne niečo, čo úplne otočí naše vnímanie doterajšej situácie a my sme presvedčení, že to, čo robíme, je správne, aj napriek tomu, že je to v rozpore s dlhoročne nastavenými konvenciami.

Na záver ešte spomeniem ďalší príbeh, ktorý mi utkvel v pamäti. Poviedka sa volala Manžel. Dej sa začína v momente, keď hlavná hrdinka Tamar, žijúca v New Yorku, telefonuje svojej mame do Tel Avivu. Počas tohto telefonátu sa Tamar dozvie, že jej mama býva s mužom, ktorý sa vydáva za jej manžela. Muž však o sebe tvrdí, že je manželom Tamarinej matky aj napriek tomu, že jej skutočný manžel – Tamarin otec – je už dávno mŕtvy. Naša hlavná hrdinka zostáva zmätená a začne prejavovať znaky žiarlivosti, ba až nenávisti, keďže jej matka bezvýhradne prijala tohto muža do svojho života. V čom tkvie Tamarin hnev? Môže byť príčinou osamostatnenie matky po rokoch strávených v manželstve alebo považuje jej počin za zradu zosnulého manžela?

Nicole sa v tejto knihe zamerala na zdanlivú vzdialenosť medzi mužmi a ženami, premýšľajúcimi o láske a vzájomnej potrebe, o rozchode, budúcnosti či starnutí. Stretávame sa tu so smútkom, s krehkosťou, túžbou aj so strachom. Kniha je zaujímavým pohľadom do najhlbších zákutí ľudskej duše, ženskej i tej mužskej, boľavým a emotívnym, zdôrazňujúcim ľudskú prirodzenosť a intimitu. Autorka dokazuje, aká tenká dokáže byť hranica medzi prirodzenosťou a donútením, láskou či manipuláciou, nehou a násilím. Jednotlivé vzťahy a ich súvislosti, udalosti či okamihy v živote sa stávajú v podaní Nicole nezabudnuteľnými. Či už hovorí hlasom tínedžerov, či ľudí staršej vekovej kategórie, ich myšlienky a pocity pôsobia vždy autenticky. Skvelá Nicole Krauss hovorí hlasom nás všetkých.

Nicole Krauss: Byť mužom

Artforum, 2021 (edícia -klad)

Preklad: Barbara Sigmundová

Zobraziť diskusiu (0)