Dve zaujímavé novinky z literatúry faktu

Lepší svet?

Noviny, televízne stanice a sociálne siete nás denne zásobujú záplavou negatívnych informácií. „Lepšie už bolo,“ počúvame od zarytých pesimistov. „Vo svete sa milióny ľudí nachádzajú v pasci biedy ... Vzdelávacie systémy nefungujú ... Svet ovládli globálne štruktúry moci ... V rozklade sú morálne a duchovné základy kresťanstva.“ Je to však naozaj tak? Je náš svet v globále lepší alebo horší ako ten, v ktorom žili naši predkovia? Tejto otázke sa venuje vyše 500-stranová kniha Enlightenment Now – The Case for Reason, Science, Humanism, and Progress (Osvietenstvo dnes – Obhajoba rozumu, vedy, humanizmu a pokroku, vyd. Viking, vyšla 13. februára 2018). Jej autorom je Steven Pinker, americký experimentálny psychológ, profesor Harvardovej univerzity; vedec a mysliteľ, ktorého časopis Time v minulosti zaradil medzi stovku najvplyvnejších osobností sveta. Odpoveďou, ktorá vyplýva z množstva argumentov, štatistických údajov a grafov, je, že žijeme vo svete, ktorý je vo všetkých ohľadoch lepší ako predchádzajúce historické obdobia.

V úvode autor spomína, že idea knihy vznikla dávno pred zvolením Donalda Trumpa za prezidenta USA. Píše: „Myšlienky, ktoré doviedli k jeho zvoleniu, sú v skutočnosti veľmi rozšírené medzi intelektuálmi a obyčajnými ľuďmi na ľavici i na pravici. Zahŕňajú pesimizmus o smerovaní sveta, cynický pohľad na inštitúcie modernej doby a neschopnosť nájsť vyšší zmysel v ničom inom ako v náboženstve. Predstavím tu iný pohľad na svet, ktorý sa zakladá na ideáloch osvietenstva a inšpiruje sa nimi: rozumom, vedou, humanizmom a pokrokom. Dúfam, že sa mi podarí ukázať, že ideály osvietenstva sú nadčasové a neboli nikdy relevantnejšie ako dnes.“

Autor dokladuje pokrok ľudstva na rade faktov z posledného storočia (prípadne dvoch) v oblastiach ako kvalita života, zdravotná starostlivosť, distribúcia bohatstva a nerovnosť medzi ľuďmi, životné prostredie, vojnové konflikty, bezpečnosť a terorizmus, demokracia, ľudské práva, vzdelanosť, pocity šťastia, atď. Pritom vyvracia faktami mnohé rozšírené mýty o „existenciálnych hrozbách“, „krízach“, „moroch“, „súmraku civilizácie“.

Oplatí sa zacitovať zo záveru knihy: „Nikdy nebudeme mať ideálny svet a bolo by nebezpečné o taký usilovať. Ale neexistujú hranice zlepšení, ktoré môžeme dosiahnuť, ak budeme využívať vedomosti na prospech rozkvetu ľudstva. Jeho heroický príbeh nie je púhy mýtus. Mýty sú len výmysly, ale tento príbeh je pravdivý – pravdivý podľa nášho najlepšieho vedomia, čo je jediná pravda, akú máme. Veríme jej, lebo máme dôvody jej veriť.“

Rusko versus liberálne demokracie

Úspechy pri realizácii ideí osvietenstva: rozumu, vedy, humanizmu a pokroku, v rozhodujúcej miere súvisia s rozvojom liberálnej demokracie a právnych štátov. Tie sú dnes v akútnom ohrození aj v dôsledku podvratného pôsobenia Putinovho Ruska. To analyzuje vo svojej novej knihe The Road to Unfreedom – Russia, Europe, America (Cesta k neslobode – Rusko, Európa, Amerika, vyd. Tim Duggan Books / Bodley Head, vyšlo 3. apríla 2018) známy americký historik a spisovateľ Timothy Snyder, profesor Yaleovej univerzity (u nás sú najznámejšie jeho diela Krvavé územie, Čierna zem a O tyranii).

Časopis Economist o nej o.i. napísal:

„Kniha jasne ukazuje, že dostať sa do myslí Američanov a Európanov je dnes ľahšie ako počas obdobia studenej vojny. Sovietsky zväz vtedy musel dokazovať, že dosahuje väčšie úspechy, vedecké i materiálne, ako Západ. Keď ale dnešní voliči trávia denne celé hodiny pred obrazovkami a monitormi, dá sa oveľa viac docieliť pomocou šikovných správ, ktoré im vyskakujú pred očami. (...)

Táto relatívne útla kniha pokrýva rozsiahlu oblasť tém kombináciou aktuálneho spravodajstva s ponorom do dejín myslenia a politicko-filozofickými úvahami. Jej tón osciluje medzi inteligentným, no polemickým žurnalizmom a metafyzickou úvahou.“

Dva pozoruhodné debuty

Duchovia v hlave

Mimoriadny ohlas vyvolala prvotina mladej nigérijskej spisovateľky Akwaeke Emezi, ktorá vyšla vo februári pod názvom Freshwater (voľne Živá voda, vyd. Grove Press / Faber & Faber). Zo šestnástich recenzií knihy, ktoré doteraz pozbieral portál LitHub, trinásť nešetrí superlatívmi a aj ostatné sú nanajvýš pozitívne.

Drásavý, no krásny román je príbehom mladej ženy Ady, ktorá verí, že ju obývajú duchovia a rôzne verzie jej bytosti. Považuje sa za ogbanje, čo je pojem mytológie kmeňa Igbov, ktorý označuje „dieťa, ktoré prichádza a zároveň odchádza“, istý druh zlého ducha, ktorý neustále umiera a znovu sa rodí a prináša rodine nešťastie. (Racionálnym vysvetlením mýtu ogbanje je azda častý výskyt dedičnej choroby, tzv. kosáčikovitej anémie, v tropických oblastiach Afriky, ktorej nositelia obyčajne umierajú v ranom veku.) Ada neumiera, jej osobnosť sa však postupne rozpadá. Ako čas plynie, psychický a fyzický stres zdieľania jediného tela s mnohými rôznymi verziami vlastného ja, každou so svojskými potrebami a požiadavkami, si začne vyberať daň.

Adin fiktívny príbeh má spoločné črty s autorkou Emezi; ako prezradila v nedávnom článku v magazíne Cut, sama sa považuje za ogbanje, osobu genderovo nebinárnu alebo neutrálnu. Forma jej románu je rafinovaná, časové roviny sa miešajú, v jednotlivých kapitolách sa hlasy duchov a Adiných rôznych verzií striedajú, občas sa navzájom rozprávajú alebo sporia, v niektorých hovoria viaceré jedným hlasom spoločného „my“.

„Freshwater skúma otázky rodu, spirtuality, viery, rodiny, lásky, traumy a pravdy. Je zároveň orálnou históriou upadajúceho mentálneho stavu mladej ženy, nádhernou poéziou, ľudovou rozprávkou o duchoch a netvoroch a literárnym príbehom o láske, o stratách a o živote. Ako debutantka dosiahla Akwaeke Emezi to, o čom mnohí skúsení spisovatelia iba snívajú.“ (Tor)

Domov nie je (len) miesto na mape

S nadšením bol prijatý aj ďalší debutový román, ktorý vyšiel v apríli: America is not the Heart (voľne Amerika nie je moja srdcovka, vyd. Viking / Atlantic Books). Autorkou je mladá Američanka Elaine Castillo, dcéra prisťahovalcov z Filipín. Názov románu je ponáškou na základné dielo filipínsko-americkej literatúry, America Is in the Heart, poloautobiografického románu filipínskeho imigranta, básnika a spisovateľa Carlosa Bulosana.Prevažná časť Castillovej románu sa odohráva v 90. rokoch 20. storočia v San Francisco Bay Area, oblasti okolo Sanfranciského zálivu, nie však v bohatých štvrtiach SF, Berkeley a Oaklandu alebo v Silicon Valley, ale v Milpitase, ktorý bol v tom čase chudobným predmestím obývaným prevažne imigrantmi z Ázie.

Hrdinkou je Hero (skrátené od Geronima) De Vera, dcéra z bohatej rodiny vo Vigane, jednom z najstarších španielskych koloniálnych miest na Filipínach. Rodina si predstavuje, že vyštuduje za lekárku, ona však ujde zo školy a pridá sa k New People’s Army, povstaleckej komunistickej partizánskej skupine, ktorá vznikla v r. 1969 a bojovala proti režimu diktátora Marcosa. O desať rokov Here z tých čias ostávajú dolámané prsty a iné, menej viditeľné rany na duši. Rodičia ju odvrhli, preto emigruje do USA a žije v Milpitase so svojím strýkom Polom, jeho ženou Paz a ich osemročnou dcérou Roni. Doráňané srdce hrdinky sa pomaly hojí za pomoci Roni, peknej, no hašterivej maskérky Rosalyn a komunity filipínskych Američanov. Amerika nie je Heroina srdcovka, ale ani Filipíny; jej domov nie je miesto, ale ľudia, ktorí sú ochotní trpezlivo čakať na jej lásku.

„Castillo používa občas útržky rôznych filipínskych jazykov – tagalského, pangasinanského, ilokanského – a tie najpodivnejšie slovesné časy, preskakujúc v čase a medzi postavami; jej odvaha však prináša pozoruhodné plody. Výsledkom je skvelý a mimoriadne dojímavý prisťahovalecký príbeh.“ (Publishers Weekly)

Dve informácie o literárnych oceneniach

Man Booker International Prize 2018

Tohoročnú šesticu finalistov medzinárodnej Man Bookerovej ceny vybrala porota, ktorej predsedá britská spisovateľka Lisa Appignanesi a ktorej členkou je aj v Prahe žijúca britská autorka nigérijského pôvodu Helen Oyeyemi. V zozname šiestich vybraných diel, ktorý bol zverejnený 12. apríla t.r., sa nachádzajú dve od autorov, ktorí už boli v minulosti touto cenou ovenčení: Han Kang a László Krasznahorkaia.

Víťazi vzídu spomedzi týchto autorsko-prekladateľských tandemov:

• Francúzky Virginie Despentes a prekladateľa Frank Wynnea za román Vernon Subutex 1 (vyd. MacLehose Press) o skrachovanom bývalom majiteľovi hudobného obchodu v Paríži,
• juhokórejskej spisovateľky Han Kang a prekladateľky Deborah Smith za román The White Book (vyd. Portobello Books), v ktorého ohnisku je smrť bezmennej staršej sestry rozprávačky (od Han Kang v češtine vyšiel román Vegetariánka a v máji výjde Kde kvete tráva, obe v Odeone),
• Maďara László Krasznahorkaia a prekladateľov Johna Batkiho, Ottilie Mulzet a Georgea Szirtesa za zbierku 21 poviedok The World Goes On (vyd. Tuskar Rock Press; v češtine vyšiel napr. Krasznahorkaiov slávny román Satanské tango alebo jeho japonská meditácia o ceste a hľadaní zmyslu Od severu hora, od jihu jezero, od západu cesty, od východu řeka),
• Španiela Antonia Muñoza Molinu a prekladateľa Camila A. Ramireza za román Like a Fading Shadow (vyd. Tuskar Rock Press) o Jamesovi Earlovi Rayovi, vrahovi Martina Luthera Kinga, Jr. (Molinov román Za úplňku vyšiel v Garamonde v r. 2008),
• Iračana Ahmeda Saadawiho a prekladateľa Jonathana Wrighta za román Frankenstein in Baghdad (vyd. Oneworld), v ktorom je príbeh Mary Shelleyovej prenesený do Iraku po americkej invázii,
• Poľky Olgy Tokarczuk a prekladateľky Jennifer Croft za knihu Flights (vyd. Fitzcarraldo Editions), filozofickú meditáciu o cestovaní v súčasnosti (od tejto poľskej autorky vyšlo v slovenskom a českom preklade viacero diel).

Zaujímavé je, že všetky finálové knihy vyšli v menších nezávislých vydavateľstvách.

Víťazky alebo víťazov spoznáme 22. mája. Vlani bol cenou ocenený román A Horse Walks Into a Bar Izraelčana Davida Grossmana v preklade Jessicy Cohen.

2018 Women’s Prize for Fiction

Dňa 23. apríla 2018 bol zverejnený zoznam finalistiek Women’s Prize for Fiction (v minulosti sa cena nazývala Orange Prize a Baileys Women’s Prize for Fiction), víťazka bude slávnostne vyhlásená v Londýne 6. júna 2018. Zo širšieho výberu sa do finále nedostali nové diela takých známych spisovateliek ako Arundhati Roy alebo Jennifer Egan; naopak, vo finále sú až tri románové debuty. Novinárka Sarah Sands, predsedníčka tohoročnej poroty, jej rozhodnutie komentovala slovami: „Výber sme urobili odvážne a bez ohľadov. S ľútosťou sme pritom prišli o niektoré veľké mená, ale zoznam sme zúžili na tie knihy, ktoré sa porotcom prihovárali najpriamejšie a najopravdivejšie.“

Do finále postúpili:

• Elif Batuman: The Idiot (vyd. Jonathan Cape) – románový debut Američanky tureckého pôvodu, ktorý bol aj medzi finalistami tohoročnej Pulitzerovej ceny za beletriu. „Idiot zachytáva tie roky ponižujúceho, ale živúceho zmätku, ktorý prichádza v neskorších rokoch dospievania, zmätku, ktorý nie je ani tak sexuálny, ako existenciálny a praktický ... Idiot evokuje pocity z tých rokov, keď sa vám zdalo, že príbehy nie sú v súlade s prežívanou skúsenosťou, a nebolo jasné, či je to chyba vaša alebo okolitého sveta.“ (National Public Radio)
• Imogen Hermes Gowar: The Mermaid and Mrs Hancock (vyd. Harvill Secker) – opäť románový debut, v tomto prípade britskej autorky, ktorá pôvodne vyštudovala archeológiu, antropológiu a dejiny umenia. Historický román, „brilantne vybudovaný príbeh o morských pannách, bordeldámach a intrigách Londýna osemdesiatych rokov 18. storočia.“ (Post)
• Jessie Greengrass: Sight (vyd. John Murray) – prvý román autorky, ktorá úspešne debutovala v r. 2015 zbierkou poviedok (An Account of the Decline of the Great Auk, According to One Who Saw It). „Rozprávačkou románu je bezmenná mladá žena, ktorá počas druhého tehotenstva premýšľa o smrti svojej matky a jej dôsledkoch, o vzťahu so starou matkou, psychoanalytičkou, a o tom, ako ťažko sa rozhodovala mať prvé dieťa. Príbeh preskakuje medzi rôznymi časovými rovinami, pričom na povrch prenikajú nečakané súvislosti.“ (Guardian)
• Meena Kandasamy: When I Hit You: Or, A Portrait of the Writer as a Young Wife (vyd. Atlantic Books) – druhý román poetky, prozaičky, prekladateľky a aktivistky, ktorá sa narodila v indickom Chennai (bývalom Madrase) a žije striedavo v Londýne a v Chennai. Kniha roka podľa viacerých novín a časopisov (Guardian, Daily Telegraph, Observer, Financial Times). „Jednou z otázok, ktorou sa autorka zaoberá, je Čo bráni žene, aby opustila vzťah, v ktorom je zneužívaná?Je to hlboko osobný príbeh, nástojčivý a zároveň poetický. Pripomína autorky ako Elfriede Jelinek, Margaret Atwood, Anne Sexton a iné…“ (Feminism in India)
• Kamila Shamsie: Home Fire (vyd. Bloomsbury) – siedmy román britskej autorky pakistanského pôvodu (v češtine vyšiel jej román Vypálené stíny), moderné prerozprávanie klasickej antickej tragédie Antigona od Sofokla. „Literárny triler o predsudkoch a príklone k radikalizmu, ale zároveň pôsobivý príbeh o láske...“ (Financial Times)
• Jesmyn Ward: Sing, Unburied, Sing (vyd. Bloomsbury) – román mladej spisovateľky a profesorky angličtiny na neworleanskej Tulanovej univerzite, ktorý bol ocenený americkou Národnou knižnou cenou za rok 2017. Písal som o ňom na týchto stránkach podrobnejšie v novembri 2017.

Dva bibliofilské sny

Nedávno vyšli vo vydavateľstve Artforum Fikcie argentínskeho spisovateľa Jorge Luis Borgesa. Jednou z najznámejších poviedok zbierky je Babylonská knižnica, v ktorej autor opisuje Vesmír – knižnicu, ktorá obsahuje všetky možné 410-stranové knihy, vytvorené z existujúcich písmen. V takej knižnici sa určite niekde nachádza aj kniha so zlomkom textu z Biblie v ľubovoľnom jazyku alebo trebárs s úplným textom včerajšieho vydania Denníka N. Aby ste ju však v knižnici našli, potrebovali by ste veľmi veľa času. Nepredstaviteľne veľa času. Zmienim sa tu na záver o dvoch nepomerne menších, no stále impozantných nových knižných svätyniach.

Oko (Tiencin, Čína)

Maličké vo vesmírnych meradlách a predsa mimoriadne pôsobivé priblíženie k Babylonskej knižnici vytvorila skupina holandských architektov MVRDV (Winy Maas, Jacob van Rijs a Nathalie de Vrijs) v spolupráci s Tiencinským ústavom miestneho plánovania a dizajnu. Knižnica a kultúrne centrum v štvrti Binhai šestnásťmiliónového čínskeho mesta Tiencin bolo otvorené v októbri 2017 a má celkovú plochu 33 700 metrov štvorcových. Zvlnené poschodia plné kníh obklopujú centrálny priestor, v ktorom sa nachádza auditórium v tvare oka (celý objekt dostal preto prezývku The Eye, Oko). Vo futuristickej topografii knižničných priestorov je miesto na približne 1,2 milióna kníh. Posúďte sami, nie je tá budova zhmotnením sna každého bibliofila?:

Katarská národná knižnica (Dauha, Katar)

Ako z iného sna pochádza ďalšia nedávno vybudovaná knižnica, dokončená v roku 2017 v hlavnom meste Kataru. Pozostáva z dauhskej Národnej knižnice, z verejnej knižnice a z univerzitnej knižnice. Uchováva o.i. historickú zbierku, Heritage Collection, drahocenných textov a rukopisov arabsko-islamskej civilizácie. Vo verejnej knižnici má byť umiestnených asi milión kníh a na ploche okolo 42 000 metrov štvorcových poskytne priestor pre tisícky čitateľov. Knižnica je súčasťou tzv. Education City, nového univerzitného kampusu, v ktorom sa nachádzajú satelitné kampusy viacerých svetových univerzít a inštitúcií.

Štefan Olejník

(V texte sú použité fotografie zo stránok vydavateľov a architektonických štúdií MVRDV a OMA.)

Zobraziť diskusiu (0)