Potešilo, že za Slovensko čítala z do nemčiny preložených kníh Nevybavená záležitosť (Aspekt, 2013) a Mojich 7 životov (Aspekt, 2012)práve Jana Juráňová. V rozhovore s prekladateľkami Ines Sebesta a Andreou Reynolds sa s nimi na jednom z diskusných fór porozprávala aj o svojej tvorbe a jej prekladoch do nemčiny.

Vďaka nomináciám na najprestížnejšiu cenu Preis der Leipziger Buchmesse sa veľtrh stáva aj prehliadkou toho najlepšieho, čo sa za ostatný rok vydalo. Vždy sa dá opýtať prečo práve tá či oná kniha, zakaždým sa objavia v literárnych prílohách búrlivé diskusie. Nominácie aj s odôvodneniami poroty však nepustia a do posledného dňa sa netrpezlivo čaká na udelenie cien dotovaných 60 000 eurami. Tento rok vydavateľstvá dodali porote 365 kníh a tých, ktorí sa ocitnú na shortliste môže byť len 15. A tak porota vo februári určila 5 nominantov a nominantiek pre kategórie beletria, preklad a populárno-náučnú literatúru.

Tento rok neprekvapila nominácia románu švajčiarskeho autora Lukasa Bärfussa (1971) Hagard. Rafinovaný názov románu je lákadlom pre ešte rafinovanejší príbeh, v ktorom realitný maklér Filip len z rozmaru začne Zürichom jeden a pol dňa sledovať úplne neznámu ženu. Tak sú čitatelia na stope prenasledovateľa, ktorý načúva akémusi záhadnému nutkaniu. Bärfuss ich vťahuje do závratného, podivuhodne hrozivého, víru mestskej odysey. Porota ocenila predovšetkým pôsobivý vzťah rozprávača k protagonistovi, ako aj autora k svojim postavám, ktoré sú všetky stalkermi.

Ďalšou nominovanou v kategórii beletria je Brigitte Kronauer (1940) a jej Aachenský šejk (Der Scheik von Aachen), v ktorom autorka rozvíja príbeh štyridsiatničky Anity, ktorá sa vracia do rodného Aachenu a jej tety Emmi, ku ktorej sa Anita nasťahuje, aby sa o ňu postarala. Dôvodov pre návrat je však viac. Literárna kritika vyzdvihla u Kronauer predovšetkým nevšedné spracovanie tém ako sú láska, smrť a strata, ku ktorým Kronauer pristúpila s pre ňu tak typickou zlomyseľnosťou a shakespearovskou ľahkosťou. Jej ansámbl postáv, ktoré Anita stretáva pri potulkách Aachenom, pripomína postavy z filmov Akiho Kaurismakiho. Sú to takmer výhradne ľudia, ktorí sa podobne ako Anita, musia vyrovnať s nejakou stratou. Kronauerovej kniha nie je však len rozpravou o ambivalencii bytia, ale aj o mnohovrstevnosti rozprávania.

Steffen Popp a jeho zbierka básní “118“ , ilustrovaná Andreasom Töpferom. Periodická sústava vykazuje 118 známych chemických prvkov. Oproti tomuto prísnemu poriadku stojí množstvo predmetov, bytostí, fenoménov a procesov. To Poppa udivuje a fascinuje. Cieľom a hrou novej knihy je poeticky uchopiť výber týchto predmetov a fenoménov – od soli po esprit, od príšery po páperie. Týmto spôsobom vznikajú strhujúce malé maľby, vtipné, drzé a originálne, zvukovo a rytmicky zorganizované tak, že vytvárajú takmer poetický systém, v ktorom možno rozpoznať alchýmiu jazyka.

Kuriózny (v dobrom slova zmysle) literárny experiment Kirio spisovateľky a prekladateľky Anne Weber (1964), ktorá píše nemecky a francúzsky, zožal slávu hneď po jej uvedení na knižný trh. Často sa skloňovala veta: tejto knihe musíte jednoducho prepadnúť. Kto je však Kirio a kto príbeh rozpráva nie je celkom isté. Isté však je, že ho musíte milovať. Rád kráča na rukách a všetko stavia na hlavu, hrá na flautu, rozpráva sa s kameňmi a netopiermi tak samozrejme ako s ľuďmi. Weberovej Kirio je ukotvený niekde medzi poetickým šelmovským románom plným komična, fantázie a rozprávkou, ktoré čitateľa prevedú cestou krížom cez Francúzsko až do Nemecka.

Päticu nominovaných uzatvára Natascha Wodin (1945) so svojím silne autobiograficky ladeným príbehom Prišla z Mariupolu (Sie kam aus Mariupol), ktorý sa žánrovo nachádza na pomedzí románu, dokumentu a autobiografie. Zásadnú úlohu v ňom hrá ustavične opakovaná veta Wodinovej matky „Keby si videla to, čo som videla ja“. Tú si však matka, ktorá si zvolila príliš skoro dobrovoľnú smrť, berie so sebou aj do hrobu. Táto veta vedie rozprávačku pri pátraní po vlastnom príbehu do táborov pre „displaced persons“, kde sa sama narodila potom, ako jej rodičov zavliekli zo Sovietskeho zväzu na nútené práce. Aké je to byť ľudským odpadom? Čo matka prežila? Pátranie po matkiných stopách vedie k otvoreniu čiernej skrinky pôvodu Wodinovej matky. Tá bola zavlečená do Nemecka v 1943 z ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Wodin otvára nielen tému nútených prác v tretej ríši, holocaustu, čistiek, ale aj privátny príbeh pádu urodzenej rodiny, ktorá zažila na vlastnej koži stalinský teror a brutalitu nemeckých pracovných táborov.

Nominácie na populárno-náučnú literatúru a esejistiku sa podobne ako tie pre beletriu vyznačujú rozmanitosťou. Berlínsky historik L. Horowski približuje vo svojej knihe Európa kráľov. Moc a hry na dvoroch 17. a 18. storočia (Das Europa der Könige. Macht und Spiel an den Höfen des 17. und 18. Jahrhunderts) súčasným jazykom portréty 20 šľachticov a šľachtičných. Klaus Reichert si v publikácii Služba oblakom. Obrazce letmého (Wolkendienst. Figuren des Flüchtigen) kladie otázku, čo ľudí na oblakoch tak fascinuje. Odpoveď hľadá v pozorovaní oblakov z pohľadu výtvarného umenia až po hudbu. Jörg Später ponúka rozsiahlu biografiu veľkého filmového a kultúrneho teoretika, sociológa, spisovateľa a novinára Siegfrieda Kracauera – Siegfried Kracauer. Eine Biographie (Siegfried Kracauer. Biografia). V ďalšia nominovanej biografii – Maria Theresia. Die Kaiserin in ihrer Zeit - Barbary Stollberg-Rillinger autorka venuje pozornosť nielen politickým vzťahom na habsburgskom dvore, ale zaujíma ju aj pohľad vládkyne na manželstvo, sexualitu a výchovu detí. Historik a publicista Volker Weiß a jeho mimoriadne aktuálna Autoritárska revolta. Nová pravica a zánik Západu (Die autoritäre Revolte. Die Neue Rechte und der Untergang des Abendlandes) dôvtipne poukazujú na vyostrený vývoj nového pravicového myslenia. Autor do svojej publikácie zahrnul portréty najdôležitejších aktérov pravicovopopulistického hnutia spolu s ich stratégiami a metódami.

Do úzkej nominácie za preklad sa dostali preklad diela Mathiasa Enarda Kompas (Kompass) z franzúštiny v spoločnom autorstve Holgera Focka a Sabine Müller. Enard získal za príbeh muzikológa Franza Rittera, ktorý sa po stanovení fatálnej diagnózy vyberie v duchu ešte raz na cestu do Istanbulu, Damasku, Aleppa, v 2015 Goncourtovu cenu. Gregor Hens si svoju nomináciu zaslúžil výborným prekladom novely o LSD experimente Shark (Shark) Willa Selfa z angličtiny. Veľkú pozornosť vzbudil preklad Evy Lüdi Kong z čínštiny od neznámeho autora s názvom Cesta na západ (Die Reise in den Westen), v ktorom sa štyria pútnici vydávajú na cestu smerom na západ. Horúcim kandidátom bol aj preklad Andreja Platonova z ruštiny od Gabriele Leupold Die Baugrube (v češtine vyšla ako Stavebná jama v preklade Anny Novákovej). Nominácie za preklad uzatváral preklad klasiky po španielsky písanej literatúry - Cervantesa Petry Strien Persiles a Sigismund (v češtine od Josefa Forbelského).

A najčerstvejšia správa dopisovaná dve minúty po udelení cien do už hotového textu, ktorá mňa osobne veľmi potešila, pretože som asi najviac držala palce tomuto románu. Cenu za beletriu získala Natascha Wodin a jej román Prišla z Mariupolu. Ostáva veriť, že si ho raz budú môcť prečítať aj slovenskí čitatelia. Cenu za populárno-náučnú literatúru putovala do rúk Barbary Stollberg-Rilinger za dielo Maria Theresia. Die Kaiserin ihrer Zeit. Cenu za svoj preklad z čínskeho do nemeckého jazyka získala Eva Lüdi Kong za Reise nach Westen.

K podstate Lipského knižného veľtrhu (ako aj Frankfurtskému) patrí intenzívny záujem o spoločensko-politické pomery v Európe a vo svete. Je otázkou, či sa na veľtrhu práve hosťujúcej knižnej krajine Litve preto dostalo tohto roku dostatok pozornosti. Minuloročný veľtrh sa niesol v znamení tlaku utečeneckej krízy, konfliktov súvisiacich s Ukrajinou a problematikou hrozby terorizmu. Dnes je jednou z určujúcich tém debát aj vzťah Európy k Turecku a situácie v ňom. V salóne E-U-R-O-P-A povolaní diskutovali o zmenách a stratégiách v Európe, demokracii, migrácii, pravicovom extrémizme, generačných konfliktoch, súčasných spoločenských fenoménoch akými sú strach, exklúzia či politická účasť. Lipský knižný veľtrh naplánoval na podnet vydavateľstva Verbrecher solidárnu akciu pre zatknutého žurnalistu svetového formátu Denisa Yücela. Yücel na veľtrhu sám čítal a demonštroval tak, že žurnalizmus sa umlčať nedá. Nie náhodou prečítal svoju esej pred prezentáciou tiež nedávno zatknutého tureckého spisovateľa Asli Erdogana, ktorý však do Lipska pricestovať nemohol, pretože mu to turecká justícia zakázala. Návštevníci ho však mohli zažiť v priamom prenose z Istanbulu.

Aj keď sa marec niesol výhradne v znamení veľtrhu, zarezonovalo v prvom štvrťroku niekoľko knižných noviniek, ktoré určite stoja za pozornosť. Určite je to Zsusza Bánk a jej nový román Spať budeme neskôr (Schlafen werden wir später), ktorý svojou, síce e-mailovou formou, pripomína ženský román v listoch z 18. storočia. V centre stoja dve priateľky: matka troch detí - spisovateľka Márta, ktorá práve prežíva krízu v manželstve aj písaní a učiteľka nemčiny Johanna, onkologická pacientka, ktorá opustila svojho manžela.

Veľký záujem vzbudil debutový (takmer surreálny) román Juliany Kálnay Krátka kronika postupného miznutia (Eine kurze Chronik des allmählichen Verschwindens). Kľúčovým miestom románu je štvorposchodový obytný dom na neznámej ulici, v neznámom meste. V dome sa odohrávajú fantastické veci, pričom sa Kálnay pohráva s časom a priestorom, ktoré šikovne dekonštruuje. Objavujú sa jednotlivci alebo skupiny, ktoré rozprávajú, stíchnu, niečo/niekto ich preruší. Tak vzniká komplexná dynamika, ktorá žije zmenou rytmu a prestávok. Zároveň je tento román alegóriou na samotu a obrazom hľadania možnosti byť spolu.

Pred krátkym časom vyšiel tretí román Olgy Grjasnowej známej na Slovensku vďaka prekladu jej románu Rus je ten, ktorý miluje brezy (Premedia, 2014) Grjasnowa sa vo svojom novom románe Boh nie je hanblivý ( Gott ist nicht schüchtern) venuje aktuálnemu problému – utečeneckej kríze. Prostredníctvom svojich postáv sa snaží poukázať na to, aké dôsledky mal prevrat v Sýrii na obyčajných ľudí – od vypuknutia sýrskej revolúcie až po ilegálne úteky smerom na západ. Samotný nápad spracovať túto tému vznikol u Grjasnowej po stretnutí s jej dnes už manželom, sýrskym hercom, a mnohé z jeho biografie (herecká škola v Damasku či exil v Bejrúte) pre svoj román použila. Podobne ako pri románe Rus je ten, ktorý miluje brezy, Grjasnowa veľa a dlho rešeršovala, veľa sa pýtala, tentoraz však nie v Izraeli, ale v Istanbule: „Svet vynašiel novú rasu, tú z utečencov, emigrantov, moslimov a newcomerov. Blahosklonnosť cítiť v každom nádychu.“ Grjasnowej kniha prináša podrobne spracovaný príbeh úteku oboch protagonistov do Nemecka, detailne rozpráva o nafukovacích člnoch, nefunkčných záchranných vestách a množstve mŕtvych. Niekedy tak realisticky, až z toho mrazí.

Téma utečencov zaujala ešte koncom roka aj stálicu po nemecky písanej literárnej scény Petra Härtlinga. Vynikajúco ju stvárnil v poeticko subtílnom príbehu pre deti a dospelých Djadi, chlapec-utečenec (Djadi, Flüchtlingsjunge). Djadi, 11 ročný chlapec, utečie zo Sýrie do Nemecka sám a nikto nevie, netuší, čo počas úteku zažil a čo všetko stratil. Postupne sa zžíva s obyvateľmi bytu, ktorí ho prijali, učí sa nový jazyk, zvyklosti novej rodiny. Härtlingovi sa vďaka zvolenej perspektíve detského rozprávača podarilo dojímavo zachytiť zranenú detskú dušu.

V Rakúsku sa čerstvo dostala do čela Doris Knecht a jej nový román Všetko o vzťahoch (Alles über Beziehungen). Príbeh päťdesiatnika Viktora, ktorý má vysoký krvný tlak, päť detí, dve exmanželky, partnerku a tajnú vášeň: ešte viac žien. Tie však majú vlastné príbehy a dôvody, prečo si s niekým takým, ako je Viktor začali. Knecht si kladie otázku, čo je vernosť, nevera, podvod a či vôbec existuje niečo ako perfektné, šťastné a čestné manželstvo.

Medzi Geniálnou priateľkou Eleny Ferrante (Inaque, 2015) a Barnesovým Šumom času (Artforum, 2016) sa v zozname naj kníh v prvom štvrťroku ocitla aj nemecká bestsellerová autorka Sabine Ebert a jej nový historický román, ba priam epos, o Barbarossovej ére Meč a koruna. Majstri podvodu (Schwert und Krone. Meister der Täuschung), ktorý sa tešil ako aj ostatné Ebertovej historické romány veľkej popularite. Ebertovej romány poznáme aj z českých prekladov.

Už niekoľko týždňov sa drží na špičke Slon (Elephant) švajčiarskeho autora Martina Sutera, ktorý by mal vyjsť v českom jazyku toto leto. A snáď aj v slovenskom. Centrálnou postavou je bytosť, ktorá prekvapuje a okúzľuje ľudí – tridsaťcentimetrový ružový sloník, ktorý v tme svieti ako mimozemšťan. Génový inžinier Roux chce z neho urobiť globálnu senzáciu, lenže slona mu ukradnú. Na druhej strane tábora stoja tí, ktorí chcú slona zachrániť. Napríklad barmský zaklínač slonov Kaung, ktorý bol aj pri jeho narodení a ktorý je presvedčený, že niečo tak zázračné a posvätné je potrebné za každú cenu chrániť. Suter nás svojim lakonických štýlom prevedie zürišskou vysočinou cez mestskú stoku až do juhovýchodnej Ázie, pričom sa povážlivo dotýka hraníc genetického inžinierstva a morálky.

A z čoho sa (v prvom štvrťroku 2017) možno tešiť na Slovensku? Slovenský knižný trh žiaľ po nemecky písanú literatúru zanedbáva. Hronka však vydala povšimnutiahodný román Pád (Niedergang, 2015) súčasného švajčiarskeho spisovateľa Romana Grafa v tradične výbornom preklade Kataríny Széherovej. Graf použil archaický motív, ktorý nevšedne poetizuje a umiestňuje do súčasnosti. Pád je príbehom mladého páru, ktorý sa vyberie na túru do hôr, ktorú Švajčiar André naplánoval do posledného detailu. Chce totiž čo najlepšie svojej berlínskej priateľke ukázať švajčiarske hory. Čím sa však približujú bližšie k vrcholu hory, tým viac sa jeden druhému vzďaľujú. Nielen kvôli objektívnym príčinám akými sú počasie a náročnosť túry, ale i subjektívnym dôvodom, ktoré sa počas výstupu vynárajú.

Vydavateľstvo Premedia čoskoro vydá oslavovaný román Ralfa Rothmanna Umrieť na jar (Im Frühling sterben, 2015) v preklade Kataríny Széherovej. V nástojčivých, magických, no realistických obrazoch Rothmann rozpráva o poslednom vojnovom predjarí v Maďarsku a ťažkých prvých týždňoch mieru. Prostredníctvom príbehu dvoch sedemnásťročných mladíkov Waltera a Caroliho zo severného Nemecka, ktorí sú nútene regrutovaní na front, približuje hrôzy a barbarstvo vojny. To Rothmann skutočne majstrovsky a dôveryhodne zobrazil, pričom nestratil vôbec nič zo svojej poetickej brilantnosti. Možno mu uveriť každé slovo. Pri detailnom ponorení sa do morálno-psychického zbedačenia vojakov v citlivom veku cítiť zároveň obrovskú empatiu bez akéhokoľvek sentimentu.

Aj Slovart sa chystá na vydanie prekladu z nemčiny. V nadväznosti na veľmi úspešné Taktne o tráviacom trakte sú to Srdcové záležitosti. Všetko o najdôležitejšom orgáne v našom tele od mladého študenta medicíny Johannesa Heinricha von Borstela (1988). Na náš trh sa tak opäť dostáva publikácia, ktorá ponúka vedecké poznatky príťažlivou formou. Čitatelia sa dozvedia, ako si srdce nezlomiť a ako by sa k nemu mali správať, aby ho udržali čo najdlhšie v tom najlepšom stave.

Paulína Š. Čuhová

autorka je germanistka

Zobraziť diskusiu (0)