Lipská knižná cena 2021
28. mája 2021 sa počas hodinového online prenosu v Lipsku konalo udeľovanie prestížnej knižnej ceny v kategóriách beletria, populárno-náučná literatúra/esejistika a preklad.
Autorka víťazného románu Iris Hanika sa narodila v roku 1962 vo Würzburgu a za svoju tvorbu získala viacero ocenení ‒ Hans-Fallada-Preis v roku 2006, v tom istom roku European Union Prize for Literature a v roku 2020 Hermann-Hesse-Literaturpreis. Jej najnovší román Echos Kammern (Komory nymfy Echo, Literaturverlag Droschl) literárni kritici označujú ako intertextuálny román, ľúbostný román, berlínsko-newyorský román, intelektuálny román a pravda bude zrejme kdesi na križovatke všetkých týchto nálepiek. V centre tohto dvojzmyselného románu stoja dve zrelé ženy – spisovateľky Sophonisbe a Roxana, jeden muž a mýtus o Narcisovi a nymfe Echo. Sophonisbe a Roxana sa pokúšajú nájsť a ustáť svoje miesto vo svete ‒ popri generácii, ktorá vyrastala so smartfónmi a sociálnymi médiami. Sophonisbe cestuje do New Yorku, kde na párty u popovej ikony Beyoncé spoznáva mladšieho Josha, ktorý píše dizertačnú prácu o Ukrajine. Po návrate do Berlína býva Sophonisbe u rovnako starej spisovateľky Roxany, ktorú Josh tiež očarí – aké možnosti však môžu mať päťdesiatničky?
Iris Hanike sa podarilo napísať vtipný, zábavný, láskavý a veľmi umne premyslený román plný irónie, úsečnosti, odkazov na slávne diela, v ktorom sa autorka prejavila aj ako neúprosne presná pozorovateľka spoločnosti a znalkyňa ľudí.
Cenu v kategórii populárno-náučná literatúra/esejistika získala etnologička Heike Behrend (1947) za dielo Poľudštenie opice. Autobiografia etnografického výskumu (Menschwerdung eines Affen. Eine Autobiografie der ethnografischen Forschung, Matthes & Seitz Berlin). Táto kniha je sebakritickým a súčasne veľmi skromným pohľadom autorky na svoj život výskumníčky. Vracia sa v nej k výskumu počas osemdesiatych rokov v horskej dedine v Keni a Ugande, rozpráva o tom, ako si prv musela získať rešpekt dedinčanov, ktorí ju vnímali ako škaredú bielu opicu. V autobiografickej knihe reflektuje Heike Behrend takmer päťdesiat rokov svojej práce, zmeny vo výskume, kultúrne strety a nedorozumenia.
Najvyššiu prekladateľskú cenu si s obrovskou radosťou prevzala Timea Tankó – prekladateľka z maďarčiny – za fantastický preklad románu Miklósa Szentkuthyho Apropo Casanova. Breviár Svätého Orfea, knihy, ktorú v roku 1939 cenzúra pre jej provokatívnosť zakázala. Porota pri preklade ocenila predovšetkým vynikajúco zvládnutú hru s jazykom a dejinami.