Od úteku Burgessa a MacLeana už uplynulo takmer sedemdesiat rokov. Tieto sprevádzala publikačná explózia novinových článkov, knižných vydaní, dokumentárnych či celovečerných filmov, ktoré nejako súviseli s týmto exkluzívnym klubom sovietskych špiónov, získaných k spolupráci priamo v kolíske britského establishmentu – Cambridgeskej univerzity.

Koncom minulého roku londýnske vydavateľstvo William Collins prispelo k neumierajúcej téme cambridgeskej päťky ďalšou publikáciou, takmer šestopäťdesiatstranovou štúdiou britského historika Richarda Davenporta - Hinesa: Nepriatelia medzi nami: Komunisti, cambridgeskí špióni a vytváranie modernej Británie ( Enemies Within: Communists, The Cambridge Spies And The Making of Modern Britain)

Dvadsať kapitol tejto rozsiahlej knihy rozdelenej do troch častí ukazuje, že autor Richard Davenport - Hines počas písania (a zrejme už aj pred začatím) robil hĺbkový výskum tohto subjektu. Dotýka sa problematiky cambridgeskej päťky z každého uhla doteraz publikovaných prác o tejto elitnej skupine členov britského establishmentu, ktorí sa dali dobrovoľne do služieb sovietského štátu. Autor – sám odchovanec Cambridgeskej univerzity – si teraz vzal na mušku túto skupinu nepravdepodobných komunistických špiónov, aby sa pokúsil priniesť nový pohľad na príčiny, prečo sa títo synovia z najlepších britských rodín dali na cestu zrady britského impéria. Davenport - Hines hľadá príčiny ich cesty do náruče sovietov v osobných problémoch jednotlivých členov skupiny, usiluje sa nájsť zdroje ich osobného zlyhania, ktoré každého z nich doviedli na druhú stranu zákopov studenej vojny, vlastne ešte skôr ako vypukla.

Nevypukla. Studená vojna proti sovietskemu štátu sa začala už v momente, keď boľševici uchopili vládu do svojich rúk v roku 1917 a čoskoro čelili zahraničnej intervencii svetových mocností, ktoré podporili pro-cársku armádu, usilujúcu sa vrátiť Rusko do predvojnového normálu. Porážka protiboľševickej opozície a ústup zahraničných vojenských kontingentov, nesmierne posilnil novú sovietsku vládu na medzinárodnej scéne. Nenávisťou voči dôsledkom prvej svetovej vojny a narastajúce fašizujúce tendencie v západnej Európe a Japonsku, ľavicovo ovplyvnili vojnou poznačenú generáciu, ktorá zreteľne videla zlyhanie demokratickej inštitúcie slobodného sveta v službách svetového kapitálu. Mladá generácia začala otvorene koketovať s myšlienkami socializmu a pacifizmu.

A práve tieto nálady hrali do karát rozvíjajúcej sa sovietskej spravodajskej služby, ktorá už začiatkom 30-tych rokov 20.storočia pomerne úspešne operovala v západnej Európe.

Vo Veľkej Británii sa sovietski rozviedčikovia ako Arnold Deutsch a Theodore Maly zameriavali na perspektívnych členov britského establishmentu na Cambridgeskej univerzite. Tu sa im podarilo získať k spolupráci legendárneho Kima Philbyho, ktorý pracoval pre sovietsku tajnú službu už počas občianskej vojny v Španielsku ako britský vojnový spravodajca a neskôr sa zamestnal priamo v britskej rozviedke MI6. Odtiaľ mohol sovietom poskytovať špionážne služby, v podstate až do roku 1963, keď utiekol do Moskvy.

Richard Davenport-Hines

Richard Davenport – Hines vo svojej knihe o cambridgeskej päťke zachádza do detailov špionážnej služby úplne majstrovsky. Osobitne literárne i historicky cenné sú opisy spravodajskej činnosti úspešného rozviedčika Theodora Maleho. Pôvodom z Rakúsko-Uhorskej monarchie, v mladosti študoval teológiu, no neskôr narukoval do cisárskej armády a vyštudoval vojenskú akadémiu, kde získal dôstojnícku hodnosť. Dostal sa do zajatia cárskej armády a po revolúcii v roku 1917 prešiel na stranu sovietskej vlády. Pretože ovládal niekoľko jazykov, začal pracovať v zahraničnej rozviedke a pôsobil v západnej Európe až do roku 1937, keď ho stiahli do Moskvy a počas stalinských čistiek, ako mnohých iných rozviedčikov, zatkli a popravili. Bol to práve Theodore Maly, ktorý rozvíjal spoluprácu v Cambridgei a postupne podstatne prispel k rozviednym operáciám sovietskej tajnej služby vo veľkej Británii pred II. svetovou vojnou. Jeho spravodajská sieť pokračovala v špionážnej práci aj po vojne, no v päťdesiatych rokoch sa po útekoch niekoľkých spravodajských dôstojníkov sovietskej rozviedky na Západ, začali nad cambridgeskou päťkou sťahovať mračná, ktoré vyústili v útek Guya Burgessa a Donalda MacLeana do Moskvy a tých neskôr nasledoval aj sám Kim Philby. Špióni Cairncross a Anthony Blunt boli demaskovaní až neskôr, existovalo podozrenie aj na ďalších absolventov Cambridgeskej univerzity, ale tie sa nikdy verejne nepotvrdili.

Cambridgeská päťka bola a dodnes je veľkým fiaskom britskej spravodajskej služby. Autori ako Davenport – Hines a iní, akoby sa usilovali vo svojich knihách zmierniť britské rozpaky či už preexponovaním osobných problémov týchto špiónov, alebo tvrdeniami, že Burgess, MacLean a Philby neušli do Moskvy, ale ich úteky priamo zinscenovala britská spravodajská služba a vyslala ich tam na špionážne misie.

Problémy britskej spravodajskej služby počas studenej vojny pretvrvali aj po odhalení cambridgeskej päťky, a Richard Davenport – Hines nezabúda ani na novú generáciu sovietskych špiónov, ktorá prišla a operovala v nových podmienkach vo Veľkej Británii.

Richard Davenport – Hines je britský historik narodený v roku 1953 v Londýne. Je odchovanec Cambridgeskej univerzity, vydal viac ako dvadsať kníh a množstvo esejí.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)