Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Takmer prehratý boj o kalinovskú knižnicu

Budúcnosť vzácnej knižnice Agneši a Jána Ladislava Kalinovcov, ktorú sa len nedávno podarilo previezť z Mníchova, kam Kalinovci ušli počas normalizácie, stojí na veľmi vratkých nohách. Priestory, ktoré si knižnica prenajíma a ktoré patria bratislavskému Starému mestu sú na lukratívnom mieste v zrekonštruovanej budove Pisztoryho paláca a knihy sú to posledné, čo lukratívne priestory potrebujú.

Dejiny nejednej knižnice sú aj dejinami celých rodín a štátov a niektoré krajiny si tieto rodinné knižnice považujú a opatrujú ako súčasť kultúrneho dedičstva. Keď zomrel Kornel Földvári, veľa sa hovorilo o tom, ako naložiť s tisíckami kníh, kvôli ktorým sa v byte Földváriovcov nedalo chodiť, ani jesť za stolom. Doteraz sa nevie čo ďalej, no knihy z petržalského skladu a z bytu sa zrejme nepodarí umiestniť na jedno miesto, ktoré by si zaslúžili. Časť rozsiahlej knižnice Fedora Gála sa vďaka novému osvietenému riaditeľovi Tomášovi Prištiakovi podarilo dostať do Karloveskej knižnice a knihy dať do obehu verejnosti. Podarilo sa zachrániť vzácnu Apponiovskú knižnicu, z ktorej komunisti urobili svojho času sýpku.

Rodinná knižnica Kalinovcov

Agneša Kalinová pôsobila ako novinárka, redaktorka, prekladateľka a filmová kritička, politická publicistka a redaktorka Rádia Slobodná Európa, Ján Ladislav Kalina bol spisovateľ, prekladateľ, scenárista a humorista. Agneša sa pred smrťou v koncentráku zachránila vďaka tomu, že sa skrývala v budapeštianskom kláštore a Ladislava Kalinu odsúdili kvôli politickým vtipom v jeho legendárnej humoristickej zbierke Tisíc a jeden vtip. Mali zakázané publikovať a angažovať sa, no v roku 1978 povolil režim obidvom nepohodlným disidentom vysťahovať sa - emigrovali do Mníchova. Ak vám osud tejto rodiny nie je známy, dozviete sa o ňom najviac z vlastného rozprávania Agneši Kalinovej v rozhovore s Janou Juráňovou, ktorý vyšiel v roku 2012 knižne pod názvom Mojich sedem životov vo vydavateľstve Aspekt.

Svoje spomienky na bratislavský byt svojej kamarátky Julie Sherwood - dcéry Kalinovcov - popisuje aj novinárka Ľuba Lesná vo svojom blogu.

Kalinovská knižnica, o osude ktorej rozhodujú poslanci bratislavského Starého mesta a ktorá - na rozdiel od rodičov Agneši Kalinovej - prežila holokaust aj normalizáciu odráža záujmy tejto rodiny aj politické režimy, ktorými prešli. Obsahuje 5 - 6000 kníh, vzácne historické zväzky, knihy z prvej polovice dvadsiateho storočia, z čias normalizácie, knihy z exilových vydavateľstiev, napr. Škvoreckého '68 Publishers, Index, Edice Petlice, Kunderove, Tatarkove, Ponickej, Vaculíkove knihy, knihy podpísané Voskovcom a Werichom či Charlie Chaplinom, knihy v nemčine, francúzštine, maďarčine.

Rodinná história Kalinovcov je podobná histórii Pisztoryho paláca

Pisztoryho palác na Štefánikovej ulici má tiež pohnutú históriu a jeho smerovanie naberá posledný rok typicky slovenské kontúry. Pôvodne ho postavil židovský lekárnik, v štyridsiatych rokoch v ňom sídlilo gestapo, v päťdesiatych Leninove múzeum – vtedy honosné zdobené stropy zakryli sadrokartónom, neskôr Matica slovenská a Dom zahraničných Slovákov. Roky vzácny palác chátral, no po roku 2012 sa ho ujala mimovládka Via Cultura a priestory tu našlo Kino Film Europe, Divadlo bez domova aj Projekt Fórum, neziskovka, ktorá okrem iného organizuje Stredoeurópske fórum. Na obnovu paláca prispeli Nórske fondy s tým, že päť rokov od rekonštrukcie musí slúžiť kultúre. Každý si však kultúru predstavuje inak.

Andrea Puková s Martou Šimečkovou z Projekt Fórum spolu s dcérou Agneši a Ladislava Kalinovcov, prekladateľkou Juliou Sherwood si pred dvoma rokmi prenajali priestory v Pisztoryho paláci, aj napriek tomu, že ich odhovárali od toho, aby bojovali so starým mestom. Podľa slov Andrey Pukovej, záležalo im na tomto priestore práve kvôli podobnej histórii rodiny aj paláca.

Zabezpečili teda prevoz kníh z Mníchova, dali na mieru urobiť knižnice na uloženie vzácnych kníh, knižnicu začali postupne katalogizovať, knihy opatrili ex librismi a krásny priestor upravili tak, aby mohli byť knihy prístupné verejnosti. Medzitým sa však mesto rozhodlo využívať priestory inak. Aj napriek tomu, že sa snažili poslancov presvedčiť o význame takejto knižnice pre mesto, zorganizovali osemhodinové reťazové verejné čítanie z kníh, ktoré podporili desiatky známych aj neznámych tvárí, poslali poslancom otvorený list, knižnica sa musí vysťahovať.

Pre našu krajinu typický je aj spôsob ako mesto narába s priestormi určenými pre verejnosť a akým spôsobom komunikuje s dotknutými. Miestny úrad ústami riaditeľky odboru kultúry tvrdí, že väčšie, reprezentatívne krídlo paláca má slúžiť “kultúre v širokom zmysle”, “napríklad výchovným koncertom a módnym prehliadkam” a priestory, v ktorých je knižnica majú slúžiť ako zázemie pre riaditeľku odboru kultúry Miestneho úradu. Na začiatku ´skultúrnenia´priestorov Pisztoryho paláca je teda zrušenie divadla a zatvorenie knižnice.

V tejto chvíli je odhlasované zrušenie s mesačnou výpovednou lehotou, no poslednou slamkou, ktorého sa knižnica chytá, je ešte zvolanie mimoriadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva, ktoré sa snažia podporiť aj petíciou.


Monika Kompaníková



Zobraziť diskusiu (0)

Podobný obsah

Fedor Gál 70

Správy

Fedor Gál 70

Fedor Gál je pro mě jedním z lidí, kteří symbolizují moderní svobodné Slovensko. Navíc - jsem obdivovatel jeho přímé řeči.

Dva dojímavé príbehy

Správy

Dva dojímavé príbehy

Niekedy otvorím knihu a cítim, že teraz je ten správny čas, kedy si ju musím prečítať. Nedávno som prečítal 2 knihy, ktoré majú niečo spoločné. Hlavným hrdinom týchto kníh je muž, ktorému zomrela manželka a on sa nevie s jej stratou vyrovnať. A keďže život bez milovanej ženy pre týchto mužov nemá zmysel, hľadajú spôsob, ako ho ukončiť.

Zbrane Kornela Földváriho

Správy

Zbrane Kornela Földváriho

„No nie je ten život zlomyseľné prasa, ktoré sa vyžíva v detinských schválnostiach a dobre sa zabáva na našich reakciách?“ Napísal raz Kornel Földvári svoje milovanej sestre Irene Lifkovej. Roky jej spolu so svojou ženou Naďou písal každý týždeň jeden dva listy, písal ich na stroji a posielal poštou do Trenčína.