Pre mnohých čitateľov predstavujú romány o iných knihách doslova gravitačné pole, z ktorého sa nevedia vymaniť. Čítať o zmiznutých knihách alebo o knihách, ktoré sa stali súčasťou zločinu, je pre knihomoľov veľmi príťažlivé už len kvôli tomu, že ide o hlavný predmet ich záujmu. Pridanou hodnotou je potom umiestnenie deja do prostredia vyvolávajúceho očakávanie tajomstva, napr. do monumentálnej knižnice. A práve tieto atribúty spĺňa Knižnica na Piatej avenue od spisovateľky Fiony Davisovej, ktorá sa zameriava na historické romány umiestnené do známych budov v New Yorku. Dej spomenutého románu sa odohráva v Newyorskej verejnej knižnici a len pre zaujímavosť uveďme, že originálny názov The Lions of Fifth Avenue odkazuje hneď na dve skutočnosti: dvoch levov umiestnených pred budovou knižnice a tiež na priezvisko rodiny Lyonsovcov, ktorá v románe v knižnici bývala (v skutočnosti sa tam naozaj nachádza byt).

Budova knižnice je teda akoby jednou z postáv knihy a v jej útrobách sa odohráva hneď niekoľko drám. Žije tu Laura Lyonsová s dvomi deťmi a manželom, ktorý je správca knižnice. Laura túži naplniť vlastné predstavy o uplatnení ženy v modernom svete. Začne študovať žurnalistiku na Kolumbijskej univerzite, pri písaní reportáží prenikne do bohémskych kruhov v Greenwich Village, stane sa členkou skupiny žien bojujúcej za ženské práva. V knižnici však začnú miznúť vzácne knihy, čo bude zdrojom viacerých vážnych konfliktov. V inom čase, v roku 1993, sa Laurina vnučka Sadie stáva kurátorkou vzácnej zbierky a pripravuje jej výstavu. Aj tu však začnú miznúť predmety a Sadie musí objaviť nielen to, čo sa deje v súčasnosti, no navyše získa aj znepokojujúce informácie o tom, čo sa dialo na tom istom mieste, ale pred mnohými rokmi.

Dej románu plynie rýchlo, k tomuto dojmu prispievajú aj dve časové línie. Dynamickejšia je historicky vzdialenejšia, kde žije Laura, pretože sa odohráva vo viacerých prostrediach: rodina, univerzita, aktivity ženského hnutia a pod. Časovo bližšia rovina v roku 1993 je zas viac naplnená tajomstvami a zvedavosťou, čo sa vlastne v minulosti odohralo. Dôležité je, že vždy je v jadre deja pôsobenie komunity alebo spoločenstva, v ktorom sa postavy ocitnú. V tomto zmysle je to spojivo medzi Knižnicou na Piatej avenue a druhým románom Zradný príliv.

Spisovateľku Jane Harperovú sme mohli spoznať v preklade jej výborného románu Stratený muž. Príbeh o náročných rodinných vzťahoch v komunitnom prostredí austrálskej púšte s dôrazom na psychológiu postáv ukázal, aký nesmierne silný vplyv na ľudí má sociálne prostredie, v akom žijú. Touto témou sa Jane Harperová zaoberá aj v ďalšej próze Zradný príliv, umiestnenej tentoraz do malého mestečka v Tasmánii s exotickými pobrežnými jaskyňami. V mestečku sa stretávajú dávni priatelia, ktorí pred svojím odchodom potrebujú vyriešiť rodinné záležitosti. No na pláži sa objaví telo mladej ženy a s ním odrazu prenikajú do prítomnosti nikdy nezodpovedané otázky o masívnej búrke pred viacerými rokmi a úmrtiami, ku ktorým počas nej prišlo.

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ústrednou témou Zradného prílivu je vyšetrovanie úmrtia mladej ženy, nie je to úplne tak. V centre diania sú medziľudské vzťahy: niekedy šťastné, inokedy pokrivené, ukrývajúce trápenia, roky potláčané pocity krivdy. Príležitostí napraviť pokazené vzťahy s postupujúcim časom ubúda. Silnou stránkou Zradného prílivu je práve psychológia, nenájdeme tu žiadne akčné scény, hoci pocit neistoty, obáv a napätia je pomerne častý. Znovu tu kľúčovú úlohu zohráva komunita a jej neformálna sociálna kontrola. Stereotypné predstavy podsúvajúce rýchle riešenia, ignorancia a nezáujem alebo, naopak, prílišne upriamená pozornosť na vytypované obete, to všetko je súčasťou života v malom mestečku. Tento román sa určite bude páčiť všetkým priaznivcom seriálu Broadchurch.

Ako vidieť, romány, ktoré som si dovolil nazvať inteligentné trilery, sú založené síce na zločine, ale ten slúži ako akýsi katalyzátor odkrývania rôznych vrstiev života postáv, predovšetkým medziľudských vzťahov, ale podceňovať netreba ani priestory, v akých sa odohráva dej, či už ide o knižnicu, alebo jaskyne – nakoniec obidvoje môžu vyvolávať dojem bludiska rovnako ako medziľudské vzťahy. Aj v nich sa dá stratiť: niekedy bez návratu, inokedy s presnou predstavou o ich usporiadaní.

Fiona Davisová: Knižnica na Piatej avenue

Preklad: Marianna Bachledová

Tatran, 2021

Jane Harperová: Zradný príliv

Preklad: Simona Klimková

Tatran, 2021

Zobraziť diskusiu (0)