Moja kamarátka má tú knihu na nočnom stolíku a vraví, že je ako šperkovnica. Náhodne si vždy pred spaním vyberie jeden z 26 rozhovorov. Keď mi ju odporúčala, mal som pochybnosti, lebo ja sa smrti bojím. Nebudem si ju predsa ešte dávať na nočný stolík, veď nezaspím. Pro smrt uděláno je totiž kniha o „posledných veciach“. Smrť v nej vystupuje ako hosť. Sociologička Jiřina Šiklová v prvom rozhovore vraví, že je dobré ju pozvať k stolu, a nie vykopnúť z dverí. V ďalších rozhovoroch sa respondenti a respondentky zamýšľajú nad tým, ako vyzerá dobrá smrť, či o nej máme právo sami rozhodovať, či sa na ňu dá pripraviť, ako sa správať pri umierajúcom alebo ako si usporiadať svoje posledné veci. Knižku už mám na nočnom stolíku aj ja. Zaspáva sa mi dobre, lebo sa vďaka nej o niečo menej bojím.