„Pche, Gelnica. Smolník si treba ísť pozrieť, Smolník!“ hovorí kedysi pred rokom 2005 na ulici v Mníšku nad Hnilcom starší pán rakúskemu spisovateľovi Gaussovi. V miestnom rozhlase hrá Smetana alebo Dvořák.

Ja mám v tomto momente naotvárané záložky s Google street view a prechádzam Chmeľnicu, Nálepkovo, Hniezdne, Huncovce a Švedlár. Karl-Markus Gauss totiž prešiel dediny a mestá s historickými nemeckými menšinami a svoje zážitky veľmi láskavo spísal do knižky Roztratení Nemci. Celá tretina knihy je pritom o území toho, čo si tieto desaťročia nazývame Slovensko. Zvyšok je o Litve a Ukrajine.

Rozumiem, že mám pre lokálnu históriu možno trošku väčšie nadšenie, ale to len preto, že čím viac viem, tým mi príde smiešnejšie, aké zaujímavé a farebné veci nevieme o miestach, kde žijeme. ’Kýže Slovák si ty? Odsunutý, alebo si odsúval? Nikto nevie.

Rakušák akýsi, Gauss, ale v knižke chytá všetko, čo je aktuálne aj dnes. O tom, ako Maďari nadávali na sedliackych Slovákov, Slováci na arogantných Maďarov, Nemci na zlodejských Slovákov a všetci na Rómov. Rovnako sa dozviete aj také nie nepotrebné veci, ako že chmeľničtina je od potokš vzdialená asi ako holandčina od nemčiny.

Celé je to aj o tom, ako samých seba udržujeme v nevedomosti, aby sa náhodou neroznieslo, že storočia tu ľudia hľadali náboženskú slobodu, živobytie a veru ju aj našli. A celé sa to mohlo diať po rusnácky, maďarsky, chmeľnicky, slovensky, a všelijak inak.

(miesto: Smolník)

„Má to byť veľká omša, ale kňaz všetko, čo robí, vykladá po slovensky?“

„No a mala by byť teda omša po nemecky alebo po mantácky? Veď sama vravíte, že by mu potom už skoro nikto nerozumel.“

„Nie po nemecky, ani po mantácky, ani po slovensky.“

„Ale?“

Všetko sa to dozviete v Absynte – reportážna literatúra/Roztratení Nemci, K. M. Gauss, preklad P. Thomay

Potrebujete zakúpiť, hutná, láskavá a realistická reportáž. Treba proste.