Jedna z najsilnejších kníh posledného obdobia je pre mňa Osmý život (pro Brilku) od Nino Haratischwili. Ide o ságu jednej gruzínskej rodiny, ktorá nás sprevádza celým dvadsiatym storočím. Musím priznať, že na jednej strane ma táto kniha opantala, no na strane druhej sa mi čítala veľmi ťažko v súvislosti so súčasnou situáciou na Ukrajine. Mala som pocit, akoby som sa od každodenných správ o vojne vždy rovno prehupla do úplne rovnakého scenára, aj napriek tomu, že išlo o rok 1918 alebo 1943. Vojna je vždy rovnaká, rovnako zverská, neľútostná, nedovolí dýchať ani tým, čo sa „len“ prizerajú. Osmý život nie je iba príbehom veľkých dejinných vojen, je najmä príbehom tých intímnych, osobných bojov, o ktorých často nevie nik, je aj príbehom magickým, kontemplatívnym s nádherný jazykom. V tejto knihe sa udeje všetko. Ochutnajte, ak sa nebojíte…