Osviežujúce. Bez konfrontácie. Rozumné.

Ako spoločenstvo ľudí máme viac spoločného ako rozdeľujúceho… spolu viac dokážeme, proti sebe význam nemá žiť. To mi osobne naprieč knihou znie. Kultúrne dedičstvo – kresťanské, moslimské, hinduistické, budhistické či judaistické – si zaslúži úctu aj kritickosť, nie bezmedznú poslušnosť. Ale nemôžeme dopustiť rozklad kultúrny. Kultúra – to sme my ľudia. To nás robí ľuďmi. A pod charakteristiku „kultúrny kresťan či moslim, či budhista, či hinduista, či judaista“ sa podpíšem… tak ako som sa našiel v definícii „úprimný ateista“. Ďakujem autorovi, že to pomenoval za mňa – odvtedy sa tak predstavujem. A o tom sú knihy – obohatiť ducha, srdce, myseľ, um, prosto človeka. A ja som človek, človek s pokorou k životu, so svojimi hodnotami a zásadami. Knihu nosím od jej českého vydania stále so sebou… a donútila ma oprášiť francúzštinu – rád by som si ju prečítal v origináli, ako všetko, čo čítam – má to svoje čaro. Inými slovami, posunula ma, zlepšila a vyhecovala k novým výšinám… a o tom knihy sú. Ľudia, čítajte a… buďte kultúrni a úprimní.

... a už len dodám, že ma neuveriteľne obohatilo, ako úprimného ateistu, pripraviť a štyri dni osobne sprevádzať pápeža Františka na Slovensku...

A prežil som štyri roky v Indonézii, najväčšej moslimskej krajine založenej na hindu a budha princípoch... a v pravoslávnom Rusku (8,5 roka), kde v Peterburgu na jednej ulici spoluexistujú svätostánky všetkých vierovyznaní, či v pravoslávnom Bulharsku (4 roky) s desaťpercentnou moslimskou menšinou... alebo v luteránskom Nórsku... a všade som prežil a stali sa tieto krajiny mojím domovom, lebo tam žijú ľudia a ja som ČLOVEK. Život je krásny a SLOBODA mysle, srdca, ducha najviac!