28. marca uplynie 120 rokov od narodenia nejvýznamnejšieho košického maliara Júliusa Jakobyho.

Osobnosť umelca si pripomenieme spomienkovým večerom, na ktorý by sme vás radi pozvali: v diskusii vystúpia Daniel Liška, autor ocenenenej knihy Jakoby retrospektíva a Jozef Pokorný, znalec a zberateľ Jakobyho diela.
Z úryvkov literárnych diel prečíta herec Ján Kovalčin.

Július Jakoby sa narodil 28. marca 1903 v Košiciach, zomrel 16. apríla 1985 v Košiciach.
Košický pustovník, ako maliara Júliusa Jakobyho nazval jeden z jeho monografistov, predstavuje jednu z najvýznamnejších a najosobitejších maliarskych osobností východoslovenského a slovenského výtvarného umenia dvadsiateho storočia. S odstupom času sa jeho dielo spolu s tvorbou Konštantína Bauera, Antona Jasuscha či Konštantína Kóváriho-Kačmarika stalo synonymom košického moderného maliarstva a reprezentantom významnej tradície moderného košického výtvarného umenia. Medzi najzákladnejšie hodnoty umelcovej tvorby nesporne patrí neskrývaný maliarsky hedonizmus, ktorý sa akcentáciou koloristického napätia v závere tvorby stal akoby samým programovým cieľom Jakobyho maľby. Jeho koherentne rozvíjaná tvorba, pokračujúc v rozvoľňovaní svojej expresionistickej tenzie, záverečnou tvorivou periódou dosahuje oslobodzujúce senzualistické maliarske finále, kongeniálne sprevádzané radikálnou minimalizáciou konfigurujúcich elementov maľby.
Július Jakoby sa v roku 1922 zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. O rok neskôr prešiel na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu A. Podolínyiho v Budapešti. Vzápätí sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal ako úradník poisťovne. Od jesene 1922 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde roku 1924 s úspechom vystavoval na výročnej výstave poslucháčov. V rokoch 1926-1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. I. Réti).
Štúdia v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života. V roku 1934 dostal Cenu mesta Košice za obraz Ležiaci ženský akt. V rokoch 1938-1944 bol členom výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach. V rokoch 1945-1948 bol členom spolku Svojina. Od roku 1949 sa stal členom SZVU. V 50-60-tych rokoch je autor maximálne zaujatý farbou a stráca miestami tvarovú podstatu, pričom v konečnom dôsledku poskytuje viac priestoru predstavivosti. V roku 1968 mu bol udelený titul Zaslúžilého umelca. V tom istom roku mu bola udelená Cena za zásluhy o rozvoj výtvarného umenia na Slovensku. V roku 1984 daroval kolekciu svojich diel Národnej galérii v Prahe. (zdroj: eantik.sk)

Kniha Jakoby Retrospektíva je venovaná životu a dielu košického výtvarníka Júliusa Jakobyho (1903–1985). Umeleckú tvorbu maliara publikácia približuje v 231 reprodukciách jeho diel a v troch rozsiahlejších rozhovoroch.
Súčasťou knihy je aj štúdia o Jakobyho mozaikárskej tvorbe, alebo spomínanie sochára Juraja Bartusza na svojho o generáciu staršieho priateľa. Desiatky v knihe publikovaných reprodukcií Jakobyho malieb sú v knižnej podobe zverejnené po prvýkrát. Obrazový materiál dopĺňajú fotografie z rodinného archívu.
Autor získal za knihu Cenu Dominika Tatarku za rok 2020.

Tešíme sa na vás v kníhkupectve