Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov nám umožňujú nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi.

Približujú, ako politickému režimu vzdorovali, akú rolu pre ne zohrávala sieť rodinných, kamarátskych aj vzdialenejších vzťahov, ale aj priestor pre seba. V spomienkach otvárajú témy emigrácie, rodiny, prípravy samizdatov, väznenia, vypočúvania, spoločenstva blízkych ľudí, osobnej slobody.

TAMARA ARCHLEBOVÁ: List, že nikdy nedostanem pas, lebo sa to nezhoduje so záujmami republiky, mám doteraz odložený.

MARTA BOTTA: Mysleli sme si, že nás vo Švédsku prijmú ako hrdinov, lebo sme cítili, že sme hrdinovia. A oni v nás videli kriminálnikov.

ANNA BUDAJOVÁ: Kým vonku, mimo nášho bytu, prevládala sivá s červenými transparentmi, my sme boli oslobodení.

JOLANA KUSÁ: Ľudsky to bolo nesmierne protivné. Vieš, sledovať, ako sa lámu charaktery a akí vlastne ľudia sú. Odvtedy viem o ľuďoch skoro všetko, čo sa dá vedieť.

GABRIELA LANGOŠOVÁ: Samizdaty boli politické, to robil Jano, a v mojom prostredí sa zase robili preklady psychologickej literatúry, niečo ako odborný samizdat.

ĽUBA LESNÁ: Otec potom povedal, že musíme emigrovať. Ja som to prijala, že áno. Ale mama povedala, že nie, a ja, že bez mamy nikam nejdem, tak sme sa rozdelili.

ĽUDMILA PASTIEROVÁ: Keď som Tatarkove Navrávačky prepisovala tretíkrát a začala som „Evulienka, duša moja, srdce moje“, tak som už išla spamäti...

JÚLIA SHERWOOD: Odrazu pri pomyslení na to, že by som sa odsťahovala do Prahy a dala na ten „terorizmus“, sa otcovi predstava emigrácie zdala prijateľnejšia.

MARTA ŠIMEČKOVÁ: Ja by som o sebe tiež povedala, že som pomáhala. Neviem prečo, ale tiež som mala pocit, že pomáham.

DOROTA ŠIMEKOVÁ: Mali sme modlitbu, kde sľubujeme, že budeme bojovať proti zlu zbraňami ako slzy, pot a krv. Ale on v posudku skončil pri slove zbraňami.

ZUZANA MAĎAROVÁ: Spoločenstvo aj „vlastná izba“ ako predpoklad politického vzdoru. K spomienkam aktérok z bratislavského alternatívneho priestoru na obdobie normalizácie.

OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ prednáša na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK v Bratislave, je tiež zakladajúcou členkou a analytičkou Inštitútu pre verejné otázky, mimovládnej nezávislej organizácie typu think-tank. Vo svojich výskumoch sa venuje analýzam voličského správania, politickej kultúry, európskej integrácie, ako aj sociálnej inklúzii a problematike ľudských práv. Spolupracuje na viacerých domácich i medzinárodných projektoch, o. i. je národnou koordinátorkou výskumu o voľbách do Európskeho parlamentu. Bola externou poradkyňou prezidentky Zuzany Čaputovej pre sociálne témy a verejnú mienku. Napísala viacero kníh a sociologických štúdií.

Diskusiu s prezentáciou knihy organizujeme v spolupráci s ASPEKTOM.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Tešíme sa na vás v kníhkupectve.