25 rokov žilinského Artfora

Štvrťstoročie viacerých firiem a jedného kníhkupectva

Na začiatku príbehu žilinského kníhkupectva, dnes sídliaceho na Mariánskom námestí pod názvom Artforu, bola túžba dostať sa k dobrým knihám a podeliť sa o ne s ostatnými. Písal sa rok 1991, socialistické knižné molochy typu Slovenská kniha pomaly ale isto odchádzali do histórie, knižné novinky predávali pouliční predavači po paletách. Porevolučné nadšenie umožnilo vydanie mnohých dovtedy zakázaných autorov, čitatelia ešte len začínali objavovať teraz už oficiálne svety teologickej aj ezoternej literatúry. Kulturológ Peter Ničík sa s pomocou priateľov rozhodol založiť kníhkupectvo.
Prvé kníhkupectvo, tak ako sa na poriadny underground patrí, sídlilo pod názvom kníhkupectvo Óm v pivnici Makovického domu na Hornom vale č.20. Intímny priestor s klenutým kameným stropom síce nemal veľa rovných stien umožňujúcich inštaláciu klasických knihovničiek, pri pomerne častých výpadkoch elektriky tam pri absencii akéhokoľvek okna bola naozajstná tma, papieru veľmi nesvedčila ani zvýšená vlhkosť ani všadeprítomný prach z pieskovcového stropu, kníhkupectvo však malo jednu obrovskú konkurenčnú výhodu. Ponúkalo knižky, ktoré sa inde v meste nedali zohnať.
V tých romantických časoch, keď ešte registračné pokladnice neboli povinnosťou, sa predané tituly len zapísali do zošita a peniaze hodili do papierovej krabice od topánok. Raz za čas sa z krabice nejaké peniaze vybrali a hybaj doplniť tituly do veľkoskladov. Vo firmách, ktoré boli zvyknuté predávať vychytené tituly po stovkách, sa na hrebendovských kníhkupcov odnášajúcich si pár starostlivo vybratých kníh v batohu na vlastnom chrbte dívali ako na bláznov. Väčšina vtedajších knižných veľkoskladov už neexistuje.
Postupom času sa kníhkupectvo profesionalizovalo. Od kamarátskych brigádnikov prešlo k regulérnym zamestnancom, od krabice od topánok prešlo k štandardnejšiemu účtovníctvu. Po pár rokoch v pivnici sa presťahovalo do slnečných priestorov na prvom poschodí vo Farskej ulici. Veľký priestor umožnil vystaviť viac kníh a zároveň umožnil organizovať aj prvé skutočné autogramiády či koncerty. V partnerstve s Keramikou Mária tam kníhkupci vydržali až do augusta 1999.
V lete 1999 dostal Peter Ničík ako majiteľ kníhkupectva ponuku od Vladimíra Michala, majiteľa Artfora. Artforum kúpi kníhkupectvo Óm. Nezmení sortiment, nezmení personál, nájde len lepšie miesto. A tak sa pôvodne pivničné kníhkupectvo dopracovalo k svojim prvým poriadnym výkladom na frekventovanej Bottovej ulici. Rohová dispozícia knihám svedčila, po pár rokoch zabraním susedného priestoru zväčšilo kníhkupectvo predajnú plochu viac ako dvojnásobne, pribudla kaviareň v podzemí. Malebný priestor s viacerými zákutiami umožnil pokračovať aj v kultúrnych a spoločenských aktivitách, od roku 2004 žilinské Artforum organizuje spolu s inými inštitúciami Žilinský literárny festival., od roku 2010 Noc literatúry.
V januári 2014 sa Artforum za pomoci mnohých priaznivcov kníhkupectva presťahovalo na Mariánske námestie, kde sídli dodnes. Od júna 2015 sú jeho majiteľmi dlhoroční zamestnanci, kníhkupci a kaviarnici Jano Ničík, Ľuboš Mišík a Pavel Stiller:

„ Nikdy sme nevnímali kníhkupectvo ako neosobný mechanizmus na zamieňanie kníh za peniaze, predovšetkým je to miesto, kde sa stretávajú ľudia. Budujeme ho pomaly, sme vďační za každého človeka, ktorému je náš knižný svet sympatický. Snažíme sa, aby malo svoju atmosféru a aby jeho príbeh bol dobrým príbehom, tak ako príbehy v knihách, ktoré sa pre zákazníkov vyberáme.