„Erik Markovič... je najmä básnikom, a to básnikom bytostným, rýdzim, bez ochoty robiť kompromisy či už voči čitateľovi alebo literárnej prevádzke.“, napísal o debutovej knihe Erika Markoviča básnik Daniel Hevier.

Mila Haugová: "Tento spôsob písania je jedinečný, skôr by sa mohli nájsť paralely s francúzskou, či nemeckou kresťansko existenciálne zameranou poéziou. (...) ak sa do textov zahĺbime a necháme sa nimi prestúpiť, dostaví sa nevšedný čitateľský zážitok."

Marián Milčák: "Na prvý pohľad, ktorému tu netreba celkom uveriť, má čitateľ tejto poézie pred sebou komplikovaný, archaizujúci text s veľmi špecifickou lexikou, syntaxou i atmosférou. Ako by aj tu autor postupoval netrendovo, ako by nás chcel dráždiť a provokovať rečou, ktorá je pre svoju hĺbku, šírku a protirečivosť (resp. neustále preskupovanie významu) príliš ďaleko od našich uší. (...) uši, či oči dnešného čitateľa sú zvyknuté na inú citlivosť, alebo, presnejšie, môže im potrebná senzibilita chýbať."