Tri legendy v jednom filme. Dokumentárna jam session Para nad riekou vychádza na DVD s bohatými bonusovými materiálmi.

Ako trubkára Laca Decziho zatýka polícia pre zle zahranú skladbu, ako si kontrabasista Ján Jankeje privyrába na živobytie v mikulášskom kostýme či ako saxofonista Ľubo Tamaškovič hľadá stratenú slávu na karaoke večierku. Vtipný i smutný svet troch fenomenálnych slovenských muzikantských osobností zo 60. rokov prinieslo pred niekoľkými mesiacmni na plátno slovensko-české režisérske duo Robert Kirchhoff a Filip Remunda. Ich tragikomická dokumentárna jam session Para nad riekou vychádza teraz na DVD.

DVD okrem filmu v štyroch jazykových mutáciách (česky, poľsky, anglicky, francúzsky) prináša aj bonusové materiály nepoužité vo filme: Chris de Pino, virtuózny hráč na chromatickú harmoniku a Laco Déczi ako celoživotní kamaráti - ich život v USA. Zoznámenie Ján Jankejeho a Laca Décziho. Ján Jankeje sa po 20 rokoch stretáva s Ľubom Tamaškovičom a ďalšie takmer neuveriteľné situácie a scény.

Film o živote, film o sláve i jej pominuteľnosti, ale aj film ako recept na život – aj tak možno charakterizovať túto snímku, ktorá vznikala takmer celé desaťročie. Laco Deczi je stále hviezda, ktorá koncertuje a má svoju tvár, Jano Jankeje chce žiť spokojne a Ľubomír Tamaškovič žil ku koncu života vo svojej minulosti. Všetci spolu chcú vo filme nájsť stratenú slávu, ktorá uschla ako poľná tráva.

“Všetci traja zažiarili doma, všetci traja utiekli za slobodou do cudziny, kde zažiarili znovu. Spája ich vášeň pre ich hudbu, nespútanosť a energia. A sú to natoľko autentické a charizmatické osobnosti, že sme pri nakrúcaní improvizovali ako v jazzovej muzike - niekedy sme nechali situácie úplne bez dozoru. Nazvali sme to autoréžia,” vysvetlili autori. Film koncipovali ako sled absurdných obrazov dokumentárnej jam session, v ktorej všetky postavy voľne improvizujú a reagujú na situácie, ktorých koniec vždy nechávali otvorený.

“Je to v podstate hraný film s reálnymi postavami. V priebehu prípravy sme si uvedomili, že casting je dôležitý rovnakou mierou pri hranom ako aj tzv. dokumentárnom filme. Ani najlepšiu tému nemožno nakrútiť bez skvelých postáv. A bolo úžasné sledovať, ako prostredníctvom našich troch hrdinov stretávame ďalších a ďalších rovnako zmýšľajúcich, či konajúcich ľudí, ktorí žijú situačnú poéziu. Bolo nám jasné, že akýkoľvek pokus zviazať všetky tie svojrázne postavy informáciami zničí ten pocit na hranici šialenstva, ktorý sme zažívali v ich blízkosti. Preto sme sa rozhodli pracovať len s náznakmi najpotrebnejších faktov a dali sme prednosť rozprávaniu prostredníctvom situácií,” dodali režiséri.

“Hľadali sme, v čom sa ich životy prepájajú. Prišli sme na to, že ten zvláštny smútok a strach zo smrti potláčajú vôľou, ktorá občas vyzerá ako šialený úškľabok a inokedy ako existenciálna úzkosť. Vznikla tak dobrá kombinácia tragiky a komiky. O tom je ten film. Je to vlastne recept na život,“ povedal Robert Kirchhoff a Filip Remunda.

Na svete s miliardou muzikantov vystupujú v snímke Para nad riekou do popredia títo traja. Zjavujú sa v absurdite, humore, tragike a paradoxe svojich životov, ako by sa plavili vo veľkej rieke. Vyčerpávajúca odysea o troch zostarnutých muzikantoch prináša aj vôľu pokračovať. Z každodennosti sa stáva sled očakávaní, hľadaní, prekvapení, sklamaní a prehier. Na plátne tak diváci uvidia muzikantov v nečakaných, priam absurdných situáciách, v intímnych výpovediach i úvahách o živote.

„V priebehu času sa scenár menil. Príbehy postáv sa vyvíjali. A niektoré situácie, ktoré sme nakrútili, sú na úrovni dokumentárneho zázraku,” myslia si Robert Kirchhoff a Filip Remunda.