Autor, inšpirovaný kultovou knihou V Patagónii od Bruca Chatwina, nachádza v tomto pomyselnom trojhraničnom „konci sveta“ svoju vlastnú Patagóniu v srdci Európy. Spočiatku som si myslel, že je to vyslovene cestopis, no po dočítaní mám pocit, že ide skôr o etnografickú kroniku zabudnutého regiónu, kde sa prelína príroda, história a najmä ľudské osudy.

Pamäť regiónu

Robiński ako vnímavý pozorovateľ dokumentuje krajinu, v ktorej sa rozľahlé lúky strácajú v ešte rozľahlejších tmavých dolinách a starých lesoch. Vchádza do dedín a osád a pozorne načúva príbehom miestnych ľudí. Zhŕňa pamäti tých, ktorí do týchto končín prišli a už neodišli – príbehy o gréckych bieščadských prisťahovalcoch, Rusínoch, slovenských Poloninách, ale aj o medveďoch a vlkoch. Sú to príbehy, v ktorých sa hranice prostredníctvom bukového trojkraja strácajú. Faktografické roviny knihy prelínajú autorove osobné úvahy či poetické opisy prírody. Tieto zvlášť pôsobivé úseky sa mi dostávali pod kožu a žiadalo sa mi ich viac.

Po stopách prastarých stromov

Mojím najsilnejším momentom v Poloninách bola prechádzka pôvodným bukovým karpatským pralesom Stužica. Táto prírodná rezervácia je najväčšou človekom nenarušenou plochou na Slovensku. Dávny vek tohto miesta bolo cítiť všetkými zmyslami. Prastarý les pôsobil úplne magicky. Na každom kroku bol prítomný kolobeh života a pri obrovských pňoch bukov, ktoré sa rozkladajú a rodia nový život, som mal pocit, že počujem a vidím, ako zem dýcha.

Som veľmi rád, že vznikla táto kniha, ktorá približuje život zabudnutého trojregiónu, no najviac ma teší, že je svedectvom o mieste, kde sa dá osamieť, precítiť niečo hlbšie a napriek okolitým hraniciam pocítiť bezhraničnosť.

Adam Robiński: Kýčery

Preklad: Ján Púček

Absynt, 2025

Zobraziť diskusiu (0)