Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Ako sme kedysi žili

Slovart pokračuje vo vydávaní krásne spracovaných faktografických kníh o živote na Slovensku v minulosti. Kniha významnej etnografky, historičky a muzeologičky Zory Mintalovej Zubercovej vás prevedie životom v regiónoch Slovenska a priblíži, na čo sa my súčasníci možno ešte pamätáme, ale i to, na čo sme sa už našich starkých nestihli opýtať. Kniha je plná dobových snímok majstrov dokumentárnej fotografie Pavla Socháňa a Jána Dérera, ale aj iných.

Z mrazivej nížiny do dediny, mestečka a mesta

Na začiatku 19. storočia žili prostí obyvatelia dolniakov, čiže úrodných južných oblastí Slovenska, v obciach, spolu s remeselníkmi, obchodníkmi a miestnou inteligenciou obývali dediny a mestečká. V mestách žili vážení mešťania, majstri remeselníci, úspešní obchodníci, podnikatelia, šľachtici, inteligencia, ale aj chudoba. Na vidieku sa vynímali veľkolepé sídla aristokracie so vstupnými alejami stromov a veľkoryso upravenými francúzskymi alebo anglickými parkami, prestavané i nové kaštiele šľachty. Cez zimné mesiace sa bohaté panstvo sťahovalo do svojich mestských palácov a honosných domov. Príslušníci najnižšej šľachty podobné možnosti nemali, tí na vidieku zvyčajne obývali staré rodinné kúrie postavené v záhradách.

Presuňme sa najprv do dedín a mestečiek. V úrodnej Podunajskej, Juhoslovenskej a Východoslovenskej nížine prírodné prekážky neobmedzovali extravilán obcí ani vzájomné usporiadanie usadlostí v obecnom katastri.

Okolo obcí sa zvyčajne široko ďaleko nenachádzali nijaké vrchy, azda okrem horného Gemera či Podpoľania. Obce síce mali pôvodne normový, niektoré i nepravidelný pôdorys, časom však prevládali obce s pravidelnou zástavbou, ktorú im umožnil široký rovinatý terén. Dediny stáli pri rovnej širšej hradskej, vytvárali i ulicovky. Prevládali cestné či potočné radové dediny, ktoré na nížine nikdy nepôsobili stiesnene. Domy v nich boli v polovici 19. storočia postavené po oboch stranách cesty alebo potoka. V iných stáli v dostatočnej vzdialenosti okolo verejného priestranstva v centre dediny – návsi štvoruholníkového, trojuholníkového, oválneho alebo nepravidelného tvaru, ku ktorej sa zbiehali všetky cesty. Ulice boli prašné, ale rovné, spolu s priestranstvami domov postavenými užším priečelím kolmo na os komunikácie vytvárali široký voľný priestor. Na Záhorí, v Malokarpatskej a Trnavskej oblasti sa vyskytovali i priečne situované domy bohatých gazdov, ktorých obytná časť bola situovaná pozdĺž komunikácie. Od čias Márie Terézie, ktorá nariadila číslovanie domov, sa na jednej strane ulíc nachádzali domy s párnymi, na druhej strane s nepárnymi číslami. Domy stáli aj okolo určitej dominanty alebo viacerých navzájom pospájaných centier. Najčastejšie išlo o kostol s budovou fary, za ktorým bol cintorín, o kaštieľ s parkom, obecné stavby, často o krčmu s obchodom, prípadne školu, ktoré boli otočené do ulice zväčša širšou stranou. V strede obcí mali domy najbohatší obyvatelia – majitelia panstva, bohatí sedliaci ci vinohradníci vo veľkom pestujúci hrozno. Za ich obytnými domami sa nachádzali hospodárske stavby, záhrady a sady, z ktorých sa dalo prejsť do polí či viníc.

K pozoruhodným obytným domom, ktoré ani v medzivojnovom období 20. storočia nepodliehali zásadným zmenám, patrili murované roľnícke domy zo Záhorskej Bystrice, s murovanými štítmi a operákmi – mohutnými pristavanými piliermi.


Blízko centra stáli domy s dielňami majstrov remeselníkov, vykonávajúcich výnosné remeslo. Na okrajoch obcí a mestečiek bývali chudobnejšie rodiny vrátane drobných remeselníkov, stávala tam aj kováčska vyhňa, vo väčšej vzdialenosti bol príbytok šarhu – šintra. V priebehu ďalších desaťročí si ľudia síce mohli svoj dom zveľadiť, prípadne postaviť nový, stavebné parcely a pozemky po rodičoch však nemenili. Preto v dome na tej istej parcele ako ich prastarí rodičia bývali aj ich potomkovia.

Ešte aj koncom 19. storočia domáci aj pocestní prechádzali cez cestné aj radové typy dedín, cez dediny s návsou aj cez rozptýlené osídlenie. Dediny spájali prašné cesty, v strede mestečiek boli cesty z dlažobných kociek. Starostlivosť o cesty spočívala na pleciach miestnych samospráv, ktoré platili cestárov. Starali sa o miestne cesty vedúce obcou alebo mestečkom, ale tiež od jednej hranice katastra k druhej. Na juhozápade a na juhu viedli cesty po rovine, čo bolo výhodou. Keď však zafúkal poriadny vietor, ktorý sa nemal o čo oprieť, víril prach z ciest, vrchnú vrstvu zeme z rovinatých polí i spŕšky vody z lenivo tečúcich mohutných riek. V zime sa po šírych úrodných poliach preháňali studené vetriská, ktoré snehom zafúkali každú vyvýšeninu slúžiacu ako orientačný bod. Ešte aj v druhej polovici 19. storočia zahynuli v snehu a mrazoch mnohí pocestní, ktorí sa, blúdiac v snehovej víchrici, nemali kde schovať. Často zišli z cesty a minuli vozáreň napriek tomu, že išlo o veľkú stavbu, v ktorej prepriahali kone, dalo sa tam oddýchnuť i prespať.

Ľudia prechádzali po nekvalitných a aj cez deň nebezpečných cestách. Putovali peši, jazdili na koňoch, jednotlivci i rodiny sa presúvali na povozoch či v kočoch. Najesť sa a prespať mohli v zájazdných hostincoch, ktoré zväčša stáli na hlavných cestných ťahoch v dedinách aj v mestečkách. Pocestní, furmani aj jarmočníci jedávali v hostincoch, občas v nich i prespali, aj keď niektoré z nich mali pochybnú povesť. Situácia sa časom zmenila a upokojila, zmenil sa aj spôsob života a od polovice 19. storočia sa výletníci, ktorí chodili na kratšie výlety peši, na dlhšie v bričkách a ľahkých kočoch, už mohli občerstviť vo výletných hostincoch.


Ako sme kedysi žili. Obrazy každodenného života našich predkov

Zora Mintalová Zubercová

Slovart 2018

Zobraziť diskusiu (0)

Ako sme kedysi žili Obrazy každodenného života našich predkov

Ako sme kedysi žili Obrazy každodenného života našich predkov

Zubercová Mintalová Zora

Kniha o živote našich starých a prastarých rodičov nadväzuje na publikáciu Tradície na Slovensku (2015). Pútavé rozprávanie v slede ročných období opisuje život v južných oblastiach aj severných regiónoch Slovenska a približuje, na čo sa my súčasníci možno ešte pamätáme, ale i to, na čo sme sa už našich starkých nestihli opýtať.

Kúpiť za 13,46 €

Tradície na Slovensku Rodinné aj výročné sviatky a zvyky

Tradície na Slovensku Rodinné aj výročné sviatky a zvyky

Mintalová-Zubercová Zora

Kniha Tradície na Slovensku je zaujímavým čítaním pre celú rodinu o pôvode, vývoji a význame našich bohatých tradícií. V prvej časti ponúka pútavé informácie o rodinnom zvykosloví, o narodení dieťaťa, svadbe i o úmrtí, o pôvode zvykov a obradov aj o tom, čo sa z nich v priebehu storočí zachovalo.

Kúpiť za 14,20 €

Podobný obsah

Timothy Snyder, Ray Brandon: Stalin a Evropa (napodobit a ovládnout 1928-1953)

Recenzie

Timothy Snyder, Ray Brandon: Stalin a Evropa (napodobit a ovládnout 1928-1953)

Timothy Snyder sa v posledných rokoch teší „plodnému“ autorskému obdobiu a rovnako sa darí aj jeho českým či slovenským prekladom. Jeho predposledná práca však vznikla inak, ako sme boli doteraz zvyknutí. Namiesto autorského textu spolu s Rayom Brandonom zozbierali významné práce iných historikov o Stalinovi a jeho politike.

Ukážka z knihy: Listy môjmu palestínskemu susedovi

Ukážka z knihy: Listy môjmu palestínskemu susedovi

Kniha izraelského autora YOSSIHO KLEINA HALEVIHO je zbierkou fiktívnych listov, ktoré píše svojmu (nie až tak) fiktívnemu palestínskemu susedovi. Yossi sa na izraelsko-palestínsky konflikt pozerá nezaujatými očami s obrovským pochopením pre obidve strany.

To najlepšie z histórie

Správy

To najlepšie z histórie

Historik Jakub Drábik je autorom monografie Mýtus o znovuzrození: Britská unie fašistů a její propaganda a knihy Fašista. Příběh sira Oswalda Mosleyho a pre medziknihami.sk urobil výber tých najzaujímavejších kníh o histórii, ktoré vyšli koncom tohoto roka. Od Alexandra veľkého, cez životopis Alexandra Macha, po všeobecnejšiu Epochu objavov. Tu nájdete overené knihy pre tých, ktorí radi hľadajú súvislosti a objavujú minulosť.