Dôležité je nielen ich pre históriu nadchnúť (výborne sa nato hodia napr. rôzne historické festivaly a rekonštrukcie), ale im ju aj náležite, pritom nezahlcujúco, a zároveň pokiaľ možno v čo najširšom kontexte priblížiť. Priblížiť tak, aby si z nej do života nezobrali len sumár ľahko zabudnuteľných faktov, ale aj širšie povedomie o komplexnosti histórie, prakticky o nekonečnom množstve príbehov, ktoré ponúka, a možno v nej neskôr našli aj inšpiráciu pre snahu o zlepšenie života spoločnosti, v ktorej žijú a budú raz žiť aj ich deti.

Na túto nie až takú jednoduchú úlohu sa najnovšie podujalo aj vydavateľstvo Slovart, ktoré prináša našim mladým čitateľom (vekové odporúčanie je 9+) stručné dejiny Slovenska. Ich autorkou je stredoškolská učiteľka dejepisu Denisa Gaálová. Vizuálnu stránku knihy – obálku, tematické ilustrácie uvádzajúce každú kapitolu, ale aj dvojstranové prehľadové mapky – zaobstaral František Hříbal. Odbornú spoluprácu na knihe zabezpečil Mgr. Patrik Kunec, PhD. Obaja naposledy menovaní publikovali aj na našom HistoryWeb.sk. Zámerom vydavateľstva bolo bezpochyby vydať knihu, ktorá by sa svojou formou a štýlom priblížila k uznávaným a neustále v množstve jazykov znovu vydávaným Gombrichovým Stručným dejinám sveta pre mladých čitateľov. Tie sú napriek svojmu veku stále len ťažko prekonateľným etalónom tohto typu literatúry.

Od praveku po najnovšie dejiny

Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov pozostávajú zo 17 kapitol, ktoré pokrývajú dejiny nášho územia a našich predkov od praveku až po najnovšie dejiny. Prvá kapitola je venovaná najstarším dejinám od praveku po dobu rímsku, druhá slovanskému obdobiu, tretia a štvrtá stredovekému Uhorskému kráľovstvu. Piatou kapitola sa začína novovek a vedie čitateľov dvoma búrlivými storočiami (16. a 17.), šiesta sa venuje modernizačným snahám panovníkov Márie Terézie a Jozefa II. a osvietenstvu, siedma obdobiu napoleonských vojen, ôsma až desiata formovaniu moderného slovenského národa v 19. storočí. Jedenástou kapitolou sa prehupneme už do dvadsiateho storočia, k 1. svetovej vojne a ceste k Československu, dvanásta opisuje obdobie medzivojnovej Československej republiky, trinásta a štrnásta temné kapitoly slovenského štátu za 2. svetovej vojny. Posledné tri kapitoly mapujú povojnový vývoj, život pod „červenou hviezdou“ a reflektujú aj najnovšie udalosti, ktoré máme ešte v čerstvej pamäti.

Kniha nie je nijako rozsiahla, má necelých tristo strán. Forma, ktorú si jej autorka pri svojom rozprávaní o našich dejinách zvolila, skutočne v mnohom pripomína vyššie spomínaného Gombricha a nesporne vychádza aj z jej učiteľskej praxe. Historické udalosti približuje čo najjednoduchším spôsobom, neraz s vtipným nadhľadom, pritom však neobchádza žiadne dôležité fakty. Tie však text zbytočne nezahlcujú. Snaha zaujať mladého čitateľa je zdôraznená aj častými jednoduchými otázkami, ktoré sú v nasledujúcom odseku hneď zodpovedané. Tento spôsob nepochybne uľahčuje vstrebanie podávaných informácií.

Z vyššie spomenutého rozdelenia kapitol je zrejmé, že autorka postupuje pri svojom rozprávaní v štandardnom chronologickom poradí, jednotlivým historickým obdobiam venuje primeranú pozornosť, za kľúčové však, prirodzene, považuje najnovšie dejiny, ktorým venuje aj najviac miesta. Rozhodne sa nevyhýba ani kontroverzným témam, podáva ich však dostatočne citlivo a so snahou o čo najkomplexnejšie vystihnutie problematiky, samozrejme, v rámci možností. Toto platí zvlášť pre moderné dejiny Slovenska, vojnovú republiku a komunistický režim.

Dôležitou súčasťou knihy sú čiernobiele ilustrácie Františka Hříbala, ktoré niekedy lavírujú na pomedzí karikatúry, ale vo všetkých prípadoch veľmi trefne uvádzajú, ba dokonca skratkovito charakterizujú obsah nadchádzajúcich kapitol. Pri takom rozsahu popisovaných udalostí a historických faktov je ťažké vyhnúť sa menším chybám a prešľapom, či vzhľadom na zámer knihy v dostatočnej miere zahrnúť aj výsledky niektorých najnovších výskumov v parciálnych problematikách. To však ani v najmenšom neznižuje celkový dojem a kvalitu knihy, ktorá na našom trhu dlho citeľne chýbala a ktorú možno našim starším deťom aj ich rodičom len a len odporučiť.

Roman Mocpajchel

Článok sme prebrali z historyweb.sk

Zobraziť diskusiu (0)