Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Americký novinár, ktorého vyhostili z Ruska: Najlepšia odpoveď na Putina je odhaliť, ako sa dostal k moci

Mirek Tóda sa porozprával s Davidom Satterom, autorom knihy Čím menej vieš, tým lepšie spíš. Ukážka z rozhovoru pre Denník N.

Čím menej vieš, tým lepšie spíš, tak sa volá najnovšia kniha amerického novinára Davida Sattera. Jej názov je odkazom na dodnes nevyriešené bombové útoky na obytné domy v ruských mestách v roku 1999. Odohrali sa v noci, keď ich obyvatelia spali. Vláda z nich obvinila čečenských teroristov a rozbehla pod vedením vtedy neznámeho politika Vladimira Putina vojnu v Čečensku. Viacerí, čo útoky vyšetrovali a mali podozrenie, že za nimi v skutočnosti stála ruská tajná služba FSB, boli zavraždení. Bývalý korešpondent denníka Financial Times v Rusku sa to rozhodol pripomenúť v knihe, keď ho v roku 2013 ako prvého amerického novinára po studenej vojne vyhostili z Ruska.

Vy ste jeden z tých, ktorí tomu, že Rusi majú na Trumpa kompromitujúce materiály, ako to opísal bývalý agent MI6, neveria. Prečo?

Mali sme tu v Spojených štátoch škandál s ruskými hakermi, ktorí podľa amerických tajných služieb robili všetko pre to, aby sabotovali kampaň Hillary Clintonovej a pomohli stať sa Donaldovi Trumpovi prezidentom. Majú na to veľmi vážne dôkazy. Kremľu sa vďaka tomu podarilo polarizovať americkú spoločnosť. A potom, o niekoľko mesiacov, sme si prečítali, že ruskí predstavitelia autorovi toho pochybného spisu, súkromnému spravodajskému profesionálovi, neoficiálne povedali, že na Trumpa majú v Moskve kompromitujúce informácie. Mne to nesedí. Ak chceli pomôcť Trumpovi, prečo potom naňho zbierali kompromitujúce informácie? Skutočné vysvetlenie podľa mňa je, že chceli vytvoriť chaos v Spojených štátoch a oslabiť ich.

Zneužili na to bývalého agenta Christophera Steela?

Je možné, že ho využili, alebo sám chcel, aby ho využili, nepoznám ho. Lenže je mi jasné, že vysoko postavení úradní neposúvajú takú informáciu len tak, pre jeho pekné oči. Robia to z nejakého dôvodu. A aký by mali mať dôvod? Ak by to robili pre peniaze, potom sú informácie nedôveryhodné. Ak to bola stratégia, tieto informácie by poškodili Trumpa počas kampane. Vychádza mi z toho, že chceli zasiahnuť celú americkú spoločnosť a vyvolať konflikt pomocou dezinformácie. Keď som hľadal motív, tak mi z toho vyšlo toto.

Tie fámy o Trumpovi skompromitovanom v Moskve pritom kolovali vo Washingtone ešte počas jesennej kampane, ale nikto ich nevytiahol.

Vedelo sa o nich dosť dlho pred voľbami, a vtedy boli haknuté aj počítače Demokratickej strany. Nechce sa mi veriť, že to vzniklo len tak, že jeden vysoko postavený Rus sa nechal očariť Steelom a vyzradil mu kompromitujúce informácie. Bolo to premyslené.

Celý rozhovor na Denníku N

Zobraziť diskusiu (0)

Čím menej vieš, tým lepšie spíš

Čím menej vieš, tým lepšie spíš

David Satter

Historiograficko-politická kniha Davida Sattera Čím menej vieš, tým lepšie spíš je v poradí autorovom štvrtou publikáciou na tému modernej histórie Ruska a obdobia pádu sovietskeho impéria. Ako dôverný znalec ruského a ruského sovietskeho prostredia, reálií, súvislostí, ľudí a okolností podáva v novom diele zasvätený sumárny obraz kľúčových udalostí, v ktorých dôsledku sa historicky unikátny nábeh Ruska na trajektóriu liberálnej demokracie zastavil a pretavil do podoby akejsi pseudomodernej autokracie na čele s novým večným vladárom, vygenerovaným vo všemocnom prostredí ruských tajných služieb.

Kúpiť za 8,42 €

Podobný obsah

Slovutný pán prezident

Čo číta vedúca seniorského klubu preživších pri Židovskej náboženskej obci Eva Mosnáková

Slovutný pán prezident

Odporúčam knihu Slovutný pán prezident od Madeline Vadkerty. Je o prosebných listoch občanov Slovenska, prevažne Židov, počas druhej svetovej vojny hlave štátu a duchovnému Dr. Jozefovi Tisovi. Možno namietať, že dnes máme iné problémy – vojna za našimi východnými humnami nasledovaná zdražovaním produktov, pandémia hrozí ďalšími formami.Ale sú to iné problémy? Po druhej svetovej vojne sme boli presvedčení, že krutosti fašizmu, hromadné zabíjanie vojakov aj civilistov, starcov aj detí, rasizmus, nacizmus sa už opakovať nebudú. Ale hŕstka žijúcich pamätníkov 20. storočia hľadá a nachádza podobnosti v konaní, účelovom rozhodovaní mnohých dnešných politikov u nás i vo svete s tými spred 70 rokov.Osoby a obsadenie sú iné, ale rovnaký je hlavný nástroj na uchopenie ich moci – klamstvá, prekrúcanie pravdy, až do pozície „hore nohami“. Súhlasím s vyjadrením historika Dr. I. Kamenca: pred kým mali postihnutých výnimky zo Židovského kódexu chrániť? Veď kto stál na čele štátu, proklamoval s ním súhlas a podpísal pravidlá o vyhnaní občanov štátu s cieľom ich vyvraždenia?Tak ako vtedy, aj dnes treba kričať, lebo s údivom sledujeme zástupy ľudí pomýlených klamstvami – podobne ako to bolo za vládnutia slovutného pána prezidenta.

Fašizmus náš slovenský

Čo číta spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser

Fašizmus náš slovenský

Pomaly a pozorne čítam túto historiografickú publikáciu, ktorá nesie podtitul Korene, podoby a reflexie fašizmu na Slovensku (1919 – 1945) a skladám klobúk pred jej autormi, ktorí sa zmocnili tejto pre nás toxickej témy so suverenitou profesionálnych historikov, no napísali ju aj čitateľsky príťažlivo. A vynára sa mi v pamäti dávny humorný príbeh, keď moderátorka istého piesňového festivalu ukončila jeho záverečný galakoncert slovami: „Skončil sa festival 1969, nech žije festival 1967!“ Kamarát, sediaci vedľa mňa, sa naklonil ku mne a povedal: „To máme pred sebou peknú minulosť!“ Anton Hruboň je mladý historik a neželám mu (ani sebe), aby v budúcnosti niekde v exile napísal pokračovanie tejto knihy pod názvom Fašizmus náš slovenský v 21. storočí.

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

Čo číta historik a spisovateľ Branislav Chovan

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

O takzvané morské národy musel zakopnúť každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o dejiny staroveku. Napriek častej prítomnosti v historickej literatúre sa o nich však veľa nevie. Ani to, odkiaľ prišli, ani to, kto vlastne boli, a dokonca ani to, prečo vlastne útočili. Len si pripomeňme: okolo roku 1177 pred naším letopočtom zažili najväčšie civilizácie staroveku kolaps, z ktorého sa potom už nikdy celkom nespamätali. Reč je napríklad o Mykénach, Kréte, Cypre, Egypte, Ugarite, Kanaane, Chetitskej ríši, alebo aj o vzdialenom Elame. S ich zánikom sa spájajú práve záhadné morské národy, ktoré do starovekého sveta vpadli údajne odniekiaľ zo severu od Dunaja. Čo znamená, že možno práve z nášho územia. To by nás mohlo napĺňať aj istou hrdosťou, že práve nejakí naši vzdialení prapredkovia rozmetali mocné štáty Stredomoria na cimpr-campr. Pravda však bude asi predsa len niekde inde. Pokúsil sa to vysvetliť renomovaný americký archeológ Eric H. Cline vo svojej knižke 1177 př. kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů. Hneď v úvode sa dozvieme, pod akými menami poznali votrelcov Egypťania, zachovali sa totiž na nápisoch Ramzesa III. v Medínit Habu. Pomenovania ako Šakalaš, Ceker či Danuna pre nás už asi ostanú navždy nejasné, zato meno Pelešet ukazuje pravdepodobne na Filištíncov. Kto by čakal, že po tomto trocha lingvistickom úvode sa dozvie o morských národoch niečo viac, bude sklamaný. Clinovi totiž ani tak nešlo o odhalenie ich totožnosti, ako skôr o vykreslenie zániku veľkolepého stredomorského sveta. Tak, ako to teda videl on, v širších súvislostiach, pri ktorých spomínané národy nehrajú najhlavnejšiu úlohu. Cline píše o politickej situácii, medzinárodnom obchode, kultúrnych vzťahoch, ale aj o zemetraseniach, katastrofálnych suchách a následných hladomoroch. Snaží sa tak dopátrať, čo mohlo stáť za tragédiou na prvý pohľad neohroziteľných štátov. Eric Cline je vynikajúci rozprávač, jeho knižka sa dá prečítať jedným dychom. Pre nášho čitateľa to môže byť ešte navyše zaujímavá skúsenosť, ako sa dá písať o histórii. Cline o nej píše trocha inak, ako sme v našich zemepisných šírkach zvyknutí.