Ani později, ani jinde
Francúzsku prozaičku Delphine de Vigan som z rôznych dôvodov toľko obchádzal, až sa z nej medzitým stala veľká hviezda. Zaslúžený úspech si všimli aj naši vydavatelia, takže jej tvorbu si môžeme dosýta užívať (vyjmúc originál) hneď dvojjazyčne. Autorkin piaty román Ani později, ani jinde postúpil až do najužšieho výberu o Gouncourtovu cenu, čo len potvrdilo jej kvality a upevnilo celosvetovú popularitu. Už druhé vydanie tejto skvelej knižky nedávno zhotovili v českom Odeone, kde vyšla v rámci edície Světová knihovna v parádnom preklade Alexandry Pflimpflovej.
Rozsahom kratučké dielko môžeme smelo zaradiť medzi špičku súčasnej psychologicky ladenej sociálnej moderny. Príbeh zachytáva jeden deň v živote dvoch rôznych ľudí. Mathilda je vdova s tromi deťmi. Po tragickej strate partnera zostala na všetko sama. Prenasleduje ju bolestivé tušenie, že to tak bude už navždy. Ubíja ju každodenná rutina v podobe starostlivosti o našťastie bezproblémové deti chápajúce danú situáciu. Je vysilená z neskutočne otravného cestovania parížskym metrom, takže pravidelná dochádzka za prácou pripomína skôr neúprosnú bojovú výpravu než zopár príjemne monotónnych zastávok. To najhoršie ju potom čaká v zamestnaní. Už dlhší čas je na pracovisku vystavená nepochopiteľnej, sústavne sa stupňujúcej šikane. Jej priamy nadriadený sa z akýchsi neveľmi jasných dôvodov rozhodol odstaviť ju na vedľajšiu koľaj a Mathildu mimoriadne dôkladne profesne likviduje. Z pôvodne výkonnej a schopnej manažérky sa tak behom krátkej doby stáva úplný outsider s rozleptanou psychikou a takmer nulovou podporou okolia. Bod zlomu, v ktorom to celé musí vybuchnúť, sa nemilosrdne blíži.
Ani Thibaultovi osud nenadelil komfortný život. Vytúžený sen stať sa špičkovým chirurgom sa naveky rozplynul pri dávnom nešťastnom incidente, pri ktorom utrpel malé, ale veľmi podstatné zranenie. Nenaplnené ambície rozpúšťa v neutíchajúcom parížskom virvare, kde už roky pôsobí ako nanajvýš spoľahlivý terénny lekár. Konečne našiel odvahu skončiť neperspektívny vzťah s citovo chladnou ženou, v ktorom sa pomerne dlho bezmocne utápal bez jasnej vyhliadky na niečo zmysluplné. Počas následnej služby akoby mu nečakane spadli klapky z očí. V akejsi zrýchlenej retrospektíve zhodnotí svoju doterajšiu existenciu a bremeno jeho neľahkého údelu naň doľahne s nebývalou intenzitou. Nespočetné prebdené noci, napätie, stres, rozvrátené existencie, osamelosť: každodenný kontakt s tvrdou realitou si vyberá svoju daň, takže Thibaultovi k nervovému zrúteniu naozaj veľa nechýba.
Delphine de Vigan oba pohľady strieda vo svižne „nastrihanom“, priam filmovom tempe. Táto na pohľad jednoduchá metóda sa v autorkinom podaní javí ako účinný rozprávačský prostriedok. Chirurgicky presnými ťahmi ide rovno k podstate. Nie je tu navyše ani riadok. Jej nezúčastnené pozorovacie oko je strohé, úsečné, minimalistické, nezjednodušené a detailné, inteligentné, možno až nepríjemne úprimné, ale chápajúce a súcitné. Delphine de Vigan sa nezdržuje žiadnymi zbytočnosťami. Čo vetná konštrukcia, to obsahová plnosť. Stačia je preto aj kratučké kapitolky, aby autenticky zaznamenala naliehavé obrazy zo života dvoch ľudí-miliónov, z ktorých je ľahké vyvodiť aj širšiu výpoveď o viacerých nezdravých celospoločenských aspektoch. Skvele tomu nahráva aj výborne zvládnutá atmosféra akejsi permanentnej nervozity. Neodbytný pocit, že sa niečo nedobré stane: niekto vyskratuje, hodí sa pod vlak, vyskočí z okna, urobí „čosi“ len preto, aby si ho na chvíľu všimli. Patologické stavy, defektné spoločenské prejavy, opustenosť, neistota, krach, koniec. Toto z textu presakuje mierou vrchovatou.
Delphine de Vigan presvedčivo zachytáva lesk i biedu veľkomesta, ktoré vie veľa ponúknuť, ale i všetko zobrať. Ten veľkolepý ľudský výmysel akoby sa vymkol kontrole a teraz bezhlavo požiera anonymné masy vlastných stvoriteľov.
Ani později, ani jinde je zdanlivo jednoducho skomponovaný román. Napriek tomu ponúka zopár skutočne závažných tém, ktoré naozaj neradno podceňovať či dlhodobo ignorovať. Strohé, do bodky vypilované, úderné, výborné. Delphine de Vigan si v osobnom rebríčku schuti položím do jednej línie s dánskym chasníkom Jonasom T. Bengtssonom.
Delphine de Vigan: Ani později, ani jinde
Vydal: Odeon 2011 (edícia Světová knihovna, druhé vydanie)
Preklad: Alexandra Pflimpflová
192 strán