Novú publikáciu možno považovať za voľné pokračovanie knihy Archelogické etudy. Podobne ako predchádzajúca publikácia i nová pozostáva z drobnách textov Zdeňka Smetánku, ktoré väčšinou vychádzali v časopise Dějiny a současnost v rokoch 2008 až 2012; k nim pridal autor ešte niekoľko nepublikovaných. Knihu zostavili a sprievodným slovom doplnili Jan Klápšte a Jan Urban a vychádza pri príležitosti 85. narodenín Z. Smetánku (21. 10.).

Kniha je rozdelená na dve časti – Lidé v archeologii a Archeologie lidí.Už podtitul prvej časti napovedá, že sú tu sústredené texty venované osobnostiam českej i svetovej archeológie. Z. Smetánka sa v nich vracia aj k ľuďom, ktorí ho značne ovplyvnili, ako Ivan Borkovský (Tří pánové ve společenském, Hledání nového domova, Ivanova War Finish), alebo mali značný vplyv na smerovanie archeológie, napríklad Gordon V. Childe (Hádanka Childe). Do tejto skupiny by sa dali zaradiť i dva texty z druhej časti, ktoré venoval osobnosti a prácam Zdeňky Krumhanzlovej (Strigoň a striga, Vzpomínam, vzpomínam... nezapomínam).

Vikingovia, zaniknuté dediny a šperk

Druhá časť knižky je súborom najrôznejších tém. Niektoré približujú unikátne systematické skúmanie vikinského sídliska Haithabu (Haithabu aneb Archeologie raně středověkého obchodního centra). Iné texty otvárajú témy, ktorým Z. Smetánka venoval svoju bádateľskú pozornosť, ako napr. výskum zaniknutých dedín (Jak hledat v lese Svídnu, Trojdílný obytný dům – historický pohled) a ranostredoveký šperk (Příma úměra pohřebišť, Záušnica). Vo všetkých esejach sa objavujú úvahy autora o archeológii, najmä o záverečnej etape archeológovej práce – komplikovanej ceste k interpretácii nálezov. Neraz sa dotkol najrôznejších metodologických otázok práve pri hľadaní výkladu archeologických nálezov, upozornil na rôzne úskalia nášho uvažovania i na neistotu záverov (Deti ze skal). V jeho prácach nenachádzame spisovateľsky vymyslené texty, ale príbeh, ktorý je založený na mnohých konkrétnych poznatkoch z najrôznejších vedných disciplín, s ktorými archeológ nevyhnutne musí komunikovať, aby mohol vytvoriť ucelené archeologicko-historické poznanie.

Prvá (Family of Man) a posledná (Několik myšlenek na okraj i na závěr) kapitola knižky predstavujú nazeranie Z. Smetánku na archeológiu ako vedu i na písanie o nej. Prvý text je venovaný výstave fotografií Eduarda Steichena (1879 – 1973) The family of men. Je to výstava najrôznejších podôb ľudského žitia vo všetkých osídlených kútoch našej planéty, ktorá Z. Smetánku veľmi hlboko ovplyvnila a stala sa jeho trvalou inšpiráciou. V tejto časti knihy vyjadril Z. Smetánka presvedčenie, že hlavným cieľom práce archeológa je snaha dopátrať sa, spoznať čo najviac o človeku, o jeho myslení, aj keď je to často veľmi ťažká úloha a je presvedčený, že aj archeológia by mala dnešnej spoločnosti prinášať svoj - aj keď malý - podiel kultúrnej stability (Klápště, J.: Netypický archeológ Zdeněk Smetánka, úvod ku knižke).

Posledná kapitola sa venuje anglickej autorke Eileen Power a jej knihe Medieval People (prvé vydanie 1924). Zmienená publikácia zásadným spôsobom ovplyvnila charakter písania Z. Smetánku. Na knihe E. Power obdivoval písanie o dejinách čitateľsky pútavým, zrozumiteľným a dostatočne presným spôsobom, ale zároveň literárne krásnym jazykom. Krásne a pútavé písanie sa stalo pre Z. Smetánku dôležitou súčasťou jeho bádateľskej práce. Vyznanie z oboch kapitol sa jednoznačne odráža v knihách určených pre verejnosť, a najmä v jeho najúspešnejšej knižke Legenda o Ostojovi, ktorá má za sebou tri české a jedno nemecké vydanie.

Drobnú knižku prečítate pomerne rýchlo, možno za jednu cestu z Banskej Bystrice do Bratislavy. No k mnohým kapitolkám sa určite i potom radi vrátite. Žiaľ, na rozdiel od predchádzajúcich publikácií, v tejto chýba literatúra k jednotlivým esejam. Knižka je však doplnená výberovou bibliografiou Z. Smetánku.

Z. Smetánka patrí k vzácnym osobnostiam, ktoré trvalá túžba po poznaní neustále posúva ďalej a motivuje ich byť v stálom kontakte s kolegami, s študentami a s novými poznatkami. S nefalšovanou radosťou sa so svojimi vedomosťami podelí i so širšou verejnosťou. Dôkazom toho je nielen recenzovaná knižka, ale aj ďalšie texty, ako spomínaný Ostoj, Hledání zmizelého věku, či Zaniklá Svídna spolu s množstvom populárno-náučných článkov, ktoré publikoval v časopise Dějiny a současnost.

Hana Chorvátová

Text sme prebrali so súhlasom z www.historyweb.sk

Zobraziť diskusiu (0)