Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Archeologické mikropríbehy

Archeológia rovnako ako iné humanitné vedy rada rozpráva skutočné príbehy. Na knižnom trhu sa objavila útla knižka českého archeológa stredoveku a vysokoškolského pedagóga Zdeňka Smetánku Archeologické eseje a mikropříběhy.

Novú publikáciu možno považovať za voľné pokračovanie knihy Archelogické etudy. Podobne ako predchádzajúca publikácia i nová pozostáva z drobnách textov Zdeňka Smetánku, ktoré väčšinou vychádzali v časopise Dějiny a současnost v rokoch 2008 až 2012; k nim pridal autor ešte niekoľko nepublikovaných. Knihu zostavili a sprievodným slovom doplnili Jan Klápšte a Jan Urban a vychádza pri príležitosti 85. narodenín Z. Smetánku (21. 10.).

Kniha je rozdelená na dve časti – Lidé v archeologii a Archeologie lidí.Už podtitul prvej časti napovedá, že sú tu sústredené texty venované osobnostiam českej i svetovej archeológie. Z. Smetánka sa v nich vracia aj k ľuďom, ktorí ho značne ovplyvnili, ako Ivan Borkovský (Tří pánové ve společenském, Hledání nového domova, Ivanova War Finish), alebo mali značný vplyv na smerovanie archeológie, napríklad Gordon V. Childe (Hádanka Childe). Do tejto skupiny by sa dali zaradiť i dva texty z druhej časti, ktoré venoval osobnosti a prácam Zdeňky Krumhanzlovej (Strigoň a striga, Vzpomínam, vzpomínam... nezapomínam).

Vikingovia, zaniknuté dediny a šperk

Druhá časť knižky je súborom najrôznejších tém. Niektoré približujú unikátne systematické skúmanie vikinského sídliska Haithabu (Haithabu aneb Archeologie raně středověkého obchodního centra). Iné texty otvárajú témy, ktorým Z. Smetánka venoval svoju bádateľskú pozornosť, ako napr. výskum zaniknutých dedín (Jak hledat v lese Svídnu, Trojdílný obytný dům – historický pohled) a ranostredoveký šperk (Příma úměra pohřebišť, Záušnica). Vo všetkých esejach sa objavujú úvahy autora o archeológii, najmä o záverečnej etape archeológovej práce – komplikovanej ceste k interpretácii nálezov. Neraz sa dotkol najrôznejších metodologických otázok práve pri hľadaní výkladu archeologických nálezov, upozornil na rôzne úskalia nášho uvažovania i na neistotu záverov (Deti ze skal). V jeho prácach nenachádzame spisovateľsky vymyslené texty, ale príbeh, ktorý je založený na mnohých konkrétnych poznatkoch z najrôznejších vedných disciplín, s ktorými archeológ nevyhnutne musí komunikovať, aby mohol vytvoriť ucelené archeologicko-historické poznanie.

Prvá (Family of Man) a posledná (Několik myšlenek na okraj i na závěr) kapitola knižky predstavujú nazeranie Z. Smetánku na archeológiu ako vedu i na písanie o nej. Prvý text je venovaný výstave fotografií Eduarda Steichena (1879 – 1973) The family of men. Je to výstava najrôznejších podôb ľudského žitia vo všetkých osídlených kútoch našej planéty, ktorá Z. Smetánku veľmi hlboko ovplyvnila a stala sa jeho trvalou inšpiráciou. V tejto časti knihy vyjadril Z. Smetánka presvedčenie, že hlavným cieľom práce archeológa je snaha dopátrať sa, spoznať čo najviac o človeku, o jeho myslení, aj keď je to často veľmi ťažká úloha a je presvedčený, že aj archeológia by mala dnešnej spoločnosti prinášať svoj - aj keď malý - podiel kultúrnej stability (Klápště, J.: Netypický archeológ Zdeněk Smetánka, úvod ku knižke).

Posledná kapitola sa venuje anglickej autorke Eileen Power a jej knihe Medieval People (prvé vydanie 1924). Zmienená publikácia zásadným spôsobom ovplyvnila charakter písania Z. Smetánku. Na knihe E. Power obdivoval písanie o dejinách čitateľsky pútavým, zrozumiteľným a dostatočne presným spôsobom, ale zároveň literárne krásnym jazykom. Krásne a pútavé písanie sa stalo pre Z. Smetánku dôležitou súčasťou jeho bádateľskej práce. Vyznanie z oboch kapitol sa jednoznačne odráža v knihách určených pre verejnosť, a najmä v jeho najúspešnejšej knižke Legenda o Ostojovi, ktorá má za sebou tri české a jedno nemecké vydanie.

Drobnú knižku prečítate pomerne rýchlo, možno za jednu cestu z Banskej Bystrice do Bratislavy. No k mnohým kapitolkám sa určite i potom radi vrátite. Žiaľ, na rozdiel od predchádzajúcich publikácií, v tejto chýba literatúra k jednotlivým esejam. Knižka je však doplnená výberovou bibliografiou Z. Smetánku.

Z. Smetánka patrí k vzácnym osobnostiam, ktoré trvalá túžba po poznaní neustále posúva ďalej a motivuje ich byť v stálom kontakte s kolegami, s študentami a s novými poznatkami. S nefalšovanou radosťou sa so svojimi vedomosťami podelí i so širšou verejnosťou. Dôkazom toho je nielen recenzovaná knižka, ale aj ďalšie texty, ako spomínaný Ostoj, Hledání zmizelého věku, či Zaniklá Svídna spolu s množstvom populárno-náučných článkov, ktoré publikoval v časopise Dějiny a současnost.

Hana Chorvátová


Text sme prebrali so súhlasom z www.historyweb.sk

Zobraziť diskusiu (0)

Archeologické eseje a mikropříběhy

Archeologické eseje a mikropříběhy

Smetánka Zdeněk

Soubor mikroesejů, v nichž se známý český historik a archeolog středověku zamýšlí nad dějinami, událostmi, předměty. Jejich základem jsou většinou glosy uveřejňované na poslední stránce historického časopisu Dějiny a současnost, které autor rozpracoval, rozšířil a dotvořil, ale pro vážnou chorobu nestačil celý soubor dokončit.

Kúpiť za 6,93 €

Podobný obsah

Slovutný pán prezident

Čo číta vedúca seniorského klubu preživších pri Židovskej náboženskej obci Eva Mosnáková

Slovutný pán prezident

Odporúčam knihu Slovutný pán prezident od Madeline Vadkerty. Je o prosebných listoch občanov Slovenska, prevažne Židov, počas druhej svetovej vojny hlave štátu a duchovnému Dr. Jozefovi Tisovi. Možno namietať, že dnes máme iné problémy – vojna za našimi východnými humnami nasledovaná zdražovaním produktov, pandémia hrozí ďalšími formami.Ale sú to iné problémy? Po druhej svetovej vojne sme boli presvedčení, že krutosti fašizmu, hromadné zabíjanie vojakov aj civilistov, starcov aj detí, rasizmus, nacizmus sa už opakovať nebudú. Ale hŕstka žijúcich pamätníkov 20. storočia hľadá a nachádza podobnosti v konaní, účelovom rozhodovaní mnohých dnešných politikov u nás i vo svete s tými spred 70 rokov.Osoby a obsadenie sú iné, ale rovnaký je hlavný nástroj na uchopenie ich moci – klamstvá, prekrúcanie pravdy, až do pozície „hore nohami“. Súhlasím s vyjadrením historika Dr. I. Kamenca: pred kým mali postihnutých výnimky zo Židovského kódexu chrániť? Veď kto stál na čele štátu, proklamoval s ním súhlas a podpísal pravidlá o vyhnaní občanov štátu s cieľom ich vyvraždenia?Tak ako vtedy, aj dnes treba kričať, lebo s údivom sledujeme zástupy ľudí pomýlených klamstvami – podobne ako to bolo za vládnutia slovutného pána prezidenta.

Fašizmus náš slovenský

Čo číta spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser

Fašizmus náš slovenský

Pomaly a pozorne čítam túto historiografickú publikáciu, ktorá nesie podtitul Korene, podoby a reflexie fašizmu na Slovensku (1919 – 1945) a skladám klobúk pred jej autormi, ktorí sa zmocnili tejto pre nás toxickej témy so suverenitou profesionálnych historikov, no napísali ju aj čitateľsky príťažlivo. A vynára sa mi v pamäti dávny humorný príbeh, keď moderátorka istého piesňového festivalu ukončila jeho záverečný galakoncert slovami: „Skončil sa festival 1969, nech žije festival 1967!“ Kamarát, sediaci vedľa mňa, sa naklonil ku mne a povedal: „To máme pred sebou peknú minulosť!“ Anton Hruboň je mladý historik a neželám mu (ani sebe), aby v budúcnosti niekde v exile napísal pokračovanie tejto knihy pod názvom Fašizmus náš slovenský v 21. storočí.

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

Čo číta historik a spisovateľ Branislav Chovan

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

O takzvané morské národy musel zakopnúť každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o dejiny staroveku. Napriek častej prítomnosti v historickej literatúre sa o nich však veľa nevie. Ani to, odkiaľ prišli, ani to, kto vlastne boli, a dokonca ani to, prečo vlastne útočili. Len si pripomeňme: okolo roku 1177 pred naším letopočtom zažili najväčšie civilizácie staroveku kolaps, z ktorého sa potom už nikdy celkom nespamätali. Reč je napríklad o Mykénach, Kréte, Cypre, Egypte, Ugarite, Kanaane, Chetitskej ríši, alebo aj o vzdialenom Elame. S ich zánikom sa spájajú práve záhadné morské národy, ktoré do starovekého sveta vpadli údajne odniekiaľ zo severu od Dunaja. Čo znamená, že možno práve z nášho územia. To by nás mohlo napĺňať aj istou hrdosťou, že práve nejakí naši vzdialení prapredkovia rozmetali mocné štáty Stredomoria na cimpr-campr. Pravda však bude asi predsa len niekde inde. Pokúsil sa to vysvetliť renomovaný americký archeológ Eric H. Cline vo svojej knižke 1177 př. kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů. Hneď v úvode sa dozvieme, pod akými menami poznali votrelcov Egypťania, zachovali sa totiž na nápisoch Ramzesa III. v Medínit Habu. Pomenovania ako Šakalaš, Ceker či Danuna pre nás už asi ostanú navždy nejasné, zato meno Pelešet ukazuje pravdepodobne na Filištíncov. Kto by čakal, že po tomto trocha lingvistickom úvode sa dozvie o morských národoch niečo viac, bude sklamaný. Clinovi totiž ani tak nešlo o odhalenie ich totožnosti, ako skôr o vykreslenie zániku veľkolepého stredomorského sveta. Tak, ako to teda videl on, v širších súvislostiach, pri ktorých spomínané národy nehrajú najhlavnejšiu úlohu. Cline píše o politickej situácii, medzinárodnom obchode, kultúrnych vzťahoch, ale aj o zemetraseniach, katastrofálnych suchách a následných hladomoroch. Snaží sa tak dopátrať, čo mohlo stáť za tragédiou na prvý pohľad neohroziteľných štátov. Eric Cline je vynikajúci rozprávač, jeho knižka sa dá prečítať jedným dychom. Pre nášho čitateľa to môže byť ešte navyše zaujímavá skúsenosť, ako sa dá písať o histórii. Cline o nej píše trocha inak, ako sme v našich zemepisných šírkach zvyknutí.