Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Bál šílených žen

Ešte len debut a už taký ohlas! Nutné rieknuť, že zaslúžený, lebo prvotina Bál šílených žen od francúzskej spisovateľky Victorie Mas to tam prosto má. Štvorica ocenení, pripravovaný filmový prepis či slušný čitateľský ohlas, to je na začiatok určite dostatočná satisfakcia. My sa môžeme pokochať napríklad skvelým českým (už je aj slovenské) vydaním z Odeonu, kde sa v rámci edície Světová knihovna jeho prekladu zhostila vždy výborná Alexandra Pflimpflová.

Sme v Paríži, hlboko v druhej polovici 19. storočia. To najpodstatnejšie sa odohrá počas pár dní, medzi stenami nechválne známeho sanatória Salpȇtriére. Obávaný špitál býva považovaný za prvú neurologickú kliniku svojho druhu v Európe a dnes je z neho najväčšia francúzska nemocnica.

V časoch nášho príbehu doň zatvárali predovšetkým ženy. Stretávala sa tu vskutku „pestrá“ nešťastná spoločnosť. Jednak, podľa úrovne a spôsobu nazerania súdobej vedy, by sme tu našli najmä „nezdravé“ Parížanky, medzi ktoré sa zaraďovali napríklad silné hysteričky, melancholičky, epileptičky, násilníčky, idiotky, senilné, patologické klamárky, ale trebárs i „nemravnice“ z radov prostitútok.

Často sem však merali cestu i celkom príčetné ženy, ktoré boli takpovediac trocha iné. Slobodomyseľné, inteligentné a vzdelané, teda prirodzene inklinujúce k samostatnému rozhodovaniu o sebe a svojom živote. Neraz tu končili po intervencii (prevažne mužskej časti) vlastnej rodiny. Príliš totiž kazili dobré rodinné meno a nerobili správny dojem, keďže sa výrazne vymykali skostnateným spoločenským konvenciám, ktorým dominoval predovšetkým tuhý patriarchálny konzervativizmus, premknutý hlboko zakoreneným náboženským dogmatizmom.

Celkovo vzaté, nachádzame sa teda v pomerne prísnych časoch, o čom nás pádne presvedčia osudy štyroch hlavných hrdiniek. Každá z nich si za múrmi hospicu prechádza vlastným martýriom, pričom ich osudy a životné príbehy sú výrazne odlišné. K nim sa pridávajú aj dve reálne historické persóny predstavujúce súdobé vedecké špičky v práve sa rozvíjajúcom odbore klinickej psychiatrie a neurológie.

Victoria Mas tak v pomerne krátkej novele výborne fúzuje dve základné témy. Až impresionisticky jemne zachytený (vyznievajúci však paradoxne veľmi tvrdo) obraz francúzskej (parížskej) spoločnosti v tretej štvrtine predminulého storočia. A potom hlavne spôsob, akým sa vtedy pristupovalo k vedeckému bádaniu. Predsa len vedeckému a predsa len bádaniu, nech už sa to javí akokoľvek neeticky a nehumánne.

Obe hlavné myšlienkové línie sú vynikajúco spracované prostredníctvom autorkinho výborne zvládnutého jazyka. Nemoralizujúci, neodsudzujúci, len trefne opisujúci konkrétne sociálne prostredie a jeho kvalitatívnu úroveň. Jej rukopis je dôrazný a úderný, sústreďuje sa priamo na podstatu, ťažko tu nájsť akýkoľvek nadbytočný balast. Pri všetkej striedmosti zostáva v každej chvíli plný obsahu, k čomu prispieva i množstvo drobných filigránskych postrehov.

Navyše dokáže absorbovať i rôzne náladové odtiene, počnúc atmosférou melancholickej odovzdanosti a končiac kdesi na hraniciach reálneho a nadprirodzeného sveta, kde sa o slovo prihlásia aj akési entity takpovediac nefyzickej povahy. Tento správne zakomponovaný „duchársky“ prvok svojím dielom prispieva k čitateľskej atraktivite. Zároveň zaujímavo rozvíja ideu, že nech už máme stupeň poznania akýkoľvek vysoký, vždy bude existovať čosi nevysvetliteľné, presahujúce naše ohraničené chápanie.

Bál šílených žen tak ponúka silný sociálny výrez, okrem iného britko reflektujúci tú nepeknejšiu, možno až celkom odpudivú tvár vedeckého pokroku. Victoria Mas, aj keď je myšlienkovo niekde inde, mi svojím autorským prístupom trochu pripomína slávnejšiu krajanku Delphine de Vigan, čo je rozhodne veľký prísľub do budúcna.


Victoria Mas: Bál šílených žen

Odeon, 2020 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Alexandra Pflimpflová

200 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Bál šílených žen

Bál šílených žen

Mas Victoria

Postavit románovou prvotinu na sporné existenci duchů je docela odvážné. Ale Victoria Mas neváhala, když se rozhodla vytvořit obraz pařížské společnosti konce 19. století, kde byl problém vyslovit i méně troufalou myšlenku, pokud její nositelkou byla žena. Čtenáře zavede tam, kam se podívá málokdo, do chvalně i nechvalně proslulého hospitálu Salpetriere, kam se „odkládaly“ nejen duševně choré, mravně zkažené, ale i „nepoddajné“ ženy, manželky, dcery… O to zajímavější pohled, že zde vystupují i reálné postavy, slavní neurologové Charcot a Babinski, jejichž metody včetně veřejných ukázek hypnózy a hysterických záchvatů, vzdor vší problematičnosti, přispěly k rozvoji medicíny.

Kúpiť za 13,35 €

Podobný obsah

Príbeh vlčích detí ožíva v temnej historickej novele

Recenzie

Príbeh vlčích detí ožíva v temnej historickej novele

Krvavé zvyšky zaschnuté na dne obludného vojnového kotla. Možno takto stručne by sa dala zhrnúť myšlienka historickej novely Jmenuji se Maryte od Alvydasa Šlepikasa. Tento pozoruhodný litovský spisovateľ a režisér je u nás prakticky neznámy. To by sa však rozhodne malo zmeniť práve s emisiou tohto jeho právom najoceňovanejšieho a mimoriadne dôležitého dielka. Na náš trh ho v rámci skvelej edície Světová knihovna uviedlo vydavateľstvo Odeon v preklade Věry Kociánové.

Psí park

Recenzie

Psí park

Populárna fínsko-estónska spisovateľka Sofi Oksanen sa opäť hlási o slovo s novým románom. Novinka Psí park je posledný diel voľnej „estónskej tetralógie“, odohrávajúcej sa približne od 30. rokov minulého storočia až takmer po súčasnosť. Cyklus v prvom pláne mapuje historický vplyv sovietizácie či rusifikácie nielen estónskeho územia, ale i podstatnej časti východnej Európy. Všíma si, akým spôsobom tento proces prehovoril do existencie mnohých jednotlivcov i celých komunít. Najčerstvejší text, ktorý nedávno vyšiel v edícii Světová knihovna českého vydavateľstva Odeon v klasicky výbornom preklade osvedčenej Lindy Dejdarovej, túto zložitú problematiku reflektuje v ďalších originálnych náhľadoch.

Doktor Živago

Recenzie

Doktor Živago

Pred pár dňami uplynulo jedno pomerne významné výročie. Ubehlo už 131 rokov odvtedy, ako sa narodil Boris Pasternak. Slávny ruský spisovateľ, básnik a prekladateľ má vo svetovom literárnom kánone navždy svoje čestné miesto. V prvom rade sa preslávil ako výnimočný autor poézie. Už len za ňu by si právom vyslúžil Nobelovu cenu za literatúru. Paradoxne ju však nakoniec dostal za dielo prozaické.