Bilqiss
Vedieť porozumieť odlišnej kultúre, pochopiť a akceptovať ju patrí medzi najväčšie výzvy súčasného sveta. Literatúra tu patrí medzi nenahraditeľné možnosti ako čeliť tejto výzve. Román Bilqiss francúzsko-marockej spisovateľky Saphie Azzeddine ponúka aj iné riešenie: vzoprieť sa a neprijať dominantné sociálne normy a zaplatiť za to najvyššiu cenu.
Čítanie románu Bilqiss v istom zmysle preverí schopnosť čitateľov vyrovnať sa s vlastnými predstavami o nadradenosti svojej kultúry, povznesenosti a odstupu od tak odlišného sociálneho usporiadania, akým je spoločnosť riadená šaríou, moslimskými normami s právnou záväznosťou. Saphia Azzeddine napísala brilantnú štúdiu o mikrosvete dediny, v ktorej sa vedie súdny spor kvôli bohorúhačstvu ženy s menom Bilqiss. Už od začiatku je zrejmé, že bude odsúdená na ukameňovanie a toto vedomie privádza do deja ďalšiu postavu, americkú novinárku hľadajúcu atraktívnu tému na reportáž. Román je napísaný striedavo z pohľadu troch rozprávačov, tretím je sudca skrývajúci k Bilqiss lásku.
Hoci je Bilqiss pomerne tenký román, otvára početné témy na ďalšie uvažovanie. Saphia Azzeddine v zobrazovaní prostredia azda využila svoje sociologické vzdelanie a ako scenáristka dokáže výborne prostredníctvom strihu včas ukončiť jeden pohľad a nahradiť ho iným. Z tohto dôvodu sa tu striedajú viaceré situácie plné nezhôd, predovšetkým v komunikácii medzi Bilqiss a americkou novinárkou. Každá postava predstavuje osobitnú interpretáciu príbehu. Bilqiss sama je síce rebelka, neodporuje však samotnému poňatiu napríklad Alaha, búra tradičnú predstavu o viere v neho aby vytvorila svoju vlastnú verziu. Jej vzbura smeruje proti spiatočníckemu mysleniu, úzkoprsému svetu bez myšlienkovej slobody a zviazanom putami tradície. Predovšetkým nestojí o namyslenú zhovievavosť.
Karierizmus novinárky v kombinácii s jej dobrými úmyslami pomôcť poukazuje na zásadné slabé miesta medzikultúrnej komunikácie: neustále, aj keď často nevedomé, presadzovanie vlastných hodnôt, neznalosť kultúrnych kódov, nepripravenosť na kontakt s pomerne odlišným vnímaním hraníc slobody. Stačí potom dobrý úmysel na pomoc druhému človeku? Sudca predstavujúci tretí pohľad: zastáva pozíciu medzi mlynskými kameňmi funkcie zástancu práva a osobným prežívaním. Reprezentuje štátny režim a vyžaduje sa od neho konformita, na druhej strane prechováva hlboké city a jeho vnútorný konflikt nie je o nič menší ako ostatných postáv.
Román Bilqiss je potrebné čítať nielen ako dielo o deštrukcii človeka v režime obmedzujúcom ľudskú slobodu a o ťažkom postavení žien vo fundamentalistickom moslimskom prostredí. Je to aj kniha o našom vlastnom myslení, ktoré formuje ustálené predstavy s akými interpretujeme svet. Literatúra plní v tomto ohľade nezastupiteľnú funkciu: do dôsledkov ukazuje, akými rozporuplnými dokážu ľudské bytosti byť.
Saphia Azzeddine: Bilqiss
Preklad: Mária Michalková
Inaque 2016
112 strán