Carlos sa cez prestávky so spolužiakmi hrával na Arabov a Židov. Detská perspektíva na novovzniknutý Izrael na konci 40. rokov abstrahovala z reality len to, čo malí susedia z mexickej štvrte Roma potrebovali k infantilnej pouličnej rivalite. Nezáležalo na tom, kto bol na akej strane. Podstatná bola výhra. Hlavne neutiecť, a keď, tak dobrodružnou sieťou podzemných chodieb, aké zase po sebe zanechalo krvavé obdobie rokov 1926 – 1929, známe ako konflikt medzi vládou Mexika a katolíkmi zvanými „cristeros“ v povstaní kristerov, v ktorom sa angažovali desiatky tisíc ozbrojencov a bolo sprevádzané drastickými a potupnými popravami. Aj tento fakt má však pre deti len dobrodružné rúcho záhad, aké sa postupne vekom odkrýva.

Román Bitky na púšti podnecuje čitateľskú citlivosť ako bezprizorná naháňačka po anonymných hroboch. V jeden moment sa chcete karhavo načiahnuť za detským golierom, no ten vám v okamihu unikne, aby sa lotrov hlas rozliehal v preľudnených dvoroch, kde sa vám stratí medzi bielizňou, sudmi, šrotom a rovesníkmi. Každý vás chce očami vysmiať, pretože táto hra vnútorne nesúvisí s mestom, o akom čítame. Mexico city zohráva úlohu skúsenej, ale vyťaženej matky, aká nedokáže obsiahnuť všetkých svojich neposlušných.

José Emilio Pacheco vyrastal v krajine, kde na každom rohu číhala idealistická podobizeň mexického prezidenta Miguela Alemána Valdésa, evokujúca úspešného hollywoodskeho herca. Na jednej strane spasiteľsky pôsobiaca autorita, na strane druhej kontroverzný štátnik. Počas svojho funkčného obdobia v prezidentskom úrade v latinskoamerickej krajine enormne vzrástla miera korupcie a zväčšila sa priepasť medzi bohatstvom a chudobou. Vo vysokých štátnych funkciách figurovali prezidentovi známi, spolužiaci, priatelia, čo radikálne zmenilo životnú úroveň predovšetkým strednej vrstvy, kam patrila aj rodina Carlosa, hlavného protagonistu príbehu. V grafoch bol síce ekonomický obraz pomerne optimistický, ale najviac ostali zasiahnuté tie vrstvy, aké sa museli okamžite zmenám prispôsobiť a fyzicky sa do nich vložiť.

Do Mexika prišla vlna zahraničných investorov a obchodníkov, ktorí ovplyvnili tamojší trh, a miestni obyvatelia sa na nové podmienky potrebovali rýchlo adaptovať, hoci šlo len o „miesta v tieni“. Tak sa do románu Bitky na púšti (orig. názov Las batallas en el desertio, 1981) dostávajú aj bizarné pasáže, kde sa otec Carlosa, hlavného protagonistu, učí nahlas memorovať anglické frázy potrebné pre svoje zamestnanie a budúcnosť, akú s istou dávkou zvedavosti prijíma. Sociálno-politická situácia sa však k nezrelým obyvateľom Mexika dostáva v opatrných dávkach. Cez rodičov, susedov, učiteľov. Všímajú si zmeny, pomyselné súboje s neviditeľnými nepriateľmi a chudobou, deti vidia, čo musia dospelí obetovať pre dôstojnejšie existovanie.

Aj v rámci školských kolektívov prežívajú malé bitky s veľkým dosahom na kamarátstva, čo medzi Carlosom a Jimom upevní priateľstvo natoľko, že Carlos sa ocitá na návšteve v dome, ktorého energiou, básňou, ale aj erotikou, o akej Carlos netušil, je Mariana. Ani nie tridsaťročná milenka kamarátovho otca. Pôsobí, že zastáva funkciu matky, ale je to len Mariana. Blízka a starostlivá otcova partnerka.

Carlos sa vďaka nekontrolovateľnému a manipulatívnemu vzplanutiu dostáva do konfliktu s celou svojou rodinou, a tá ho vystavuje na hanbu všetkých autorít, ktorým veria. Kňaz, lekári, učitelia, príbuzní.

Skoro až shakespearovský milostný motív sa však odohráva len v chlapcovej hlave, pretože jeho múza je z iného sveta. Patrí medzi dospelých, akým ešte nerozumie, je súčasťou spoločnosti, kde nemá svoje stabilné miesto, a Marianino postavenie je ešte ohrozenejšie než chlapcove naivné city, pretože je limitované reprezentatívnou krásou a poslušnosťou. Tak ako sa umocňuje chlapcova láska, tak sa Mexico City hýbe pod nohami a jeho obraz sa v toku rýchlych vecí a Carlosovho dospievania nenávratne stráca, až z neho zostáva len relikvia detstva, čo zostalo nenávratne prekonané.

„Marianu som videl v Tongolele, v Kalantán, v Su Muy Key. Nie, nevyliečil som sa. Láska je choroba vo svete, kde za prirodzenú považujete len nenávisť.“ (str. 63)

José Emilio Pacheco: Bitky na púšti

Brak, 2021

Preklad: Lucia Duero

Na titulnom obrázku je záber z filmu Los Olvidados (Zabudnutí, 1950), Luis Buñuel

Zobraziť diskusiu (0)