BRaK tento rok oslavuje 12 rokov. Ešte stále Ťa to baví?

Baví ma to, veľmi. Takto pred festivalom som vždy BRaKu plný, ale už som vo fáze, keď zo mňa postupne opadávajú produkčné strachy a stresy. Dostávame spätnú väzbu, že festival je každým rokom stále viac v pohode, riešime veci viac v predstihu a program je v lepšej kondícii, ale stále mám chuť niečo vylepšovať a posúvať. Takže už sa teším na budúci rok, ako budeme realizovať všetko to, čo už tento rok nestihneme.

Zároveň BRaK tento rok vzniká v bezprecedentnej situácii, kultúrna scéna je napätá a nechcem rozrývať zákopy, vojnových polí je teraz na svete veľa, ale slovenská kultúra je na tom fakt zle. Predstavitelia krajiny nás považujú za nepriateľov a v tom duchu vznikal aj tento ročník BRaKu, a aj preto sme tento rok vybrali ako leitmotív írečité „Väzbi!“.

Privolávate si pískajúce mikrofóny?

Dostali sme krásne vyjadrenie z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, že aj keď základný tvar toho slova odkazuje na väzbenie, teda spätnú väzbu, napríklad zvuku, akceptujú aj významový posun smerom k spolupráci a solidarite.

Napríklad sme sa spojili s časopisom Vlna, ktorý tento rok dostal veľmi nízku podporu od Fondu na podporu umenia. Existuje už 20 rokov a je to kvalitný časopis. Takže sme si povedali, že sa skúsime spojiť, väzbiť a vytvorili sme spolu špeciálne vydanie časopisu, v ktorom bude katalóg a program BRaKu, pričom dodržíme rozsah, dizajn a členenie časopisu.

BRaK 2024.

Spomínal si situáciu v kultúre a politike. BRaK je kultúrny festival, nie politický. Plánujete do tohto ročníka vzhľadom na situáciu dostať viac politických statementov?

Myslím, že všetko je politcké a všetko je osobné. A aj BRaK je svojím spôsobom politický a osobný. Mohlo by sa zdať, že pozvať spisovateľa, ktorý napíše knihu o queer chlapcovi, ktorý vyrastal v robotníckej triede na periférii Francúzska je politickejšie, ako napísať knihu o prázdninách u babky. Z určitého hľadiska je to rovnako angažované, lebo aj tá babka niekam chodí do kostola, jej dedko sa k nej nejako správa a to dieťa chodí do školy a niečo tam zažíva. Minulý rok sme mali tému „Bola raz jedna trieda“, mali sme tam triedny aspekt, spoločenský aspekt a vôbec sa tomu nevyhýbame.

Na BRaK tento rok príde francúzsky antrolopóg Didier Fassin uviesť knihu Morálna abdikácia v súvislosti s palestínskou témou. Budeme riešiť aj iné témy ako queer autorstvá, environmentálne témy a podobne. Knihy nevznikajú vo vzduchoprázdne, ale reagujú na spoločenské dianie a iniciujú zmeny. Stále je to však literárny knižný festival, takže sa to deje cez literatúru.

Ak bol minulý rok nultým rokom v centre mesta, tento rok bude prvým. Čo bude inak? Predpokladám, že tento rok nebude na pozadí stánkov s knihami trasa pre autá, ako to bolo minulý rok.

Áno, nemeckí turisti sa vtedy ohromne čudovali, že sme v Bratislave spravili festival spojením kníh a áut, konštatovali, že to je také východoeurópske.

Ale k veci: roztiahli sme sa, vydavateľstvá budú tento rok v dvoch veľkých stanoch na Hlavnom námestí, na Františkánskom bude festivalová zóna s posedeniami, občerstvením. Medzi námestiami bude stage, na ktorom bude program. Zväčšujeme sa a rastieme.

Nedá mi nespomenúť, že toť nedávno ste mali ročník s názvom Nebáť sa nerásť, bol to môj obľúbený názov. A ahaho, rastiete. Nie je to trocha protichodné?

Áno, rastieme, ale stále sa to nedá porovnať so svetovými festivalmi. Nedávno sme sa vrátili z Bologne či Budapešti a oproti týmto festivalom sme miniatúrni. Knižný svet na Slovensku je celý miniatúrny. A BRaK je festival zameraný na tie vydavateľstvá, ktorým nejde o rast, ale o kvalitu, takže tú definíciu názvu spred rokov podľa mňa stále spĺňame. A keď aj rastieme, rastieme organicky a skôr tak, že sa k nám pridávajú mestské a kultúrne inštitúcie.

A čo tím? Ten narástol?

Sme už dlho piati a to už sa veľmi dlho nemení. Navyše nerobíme len BRaK, ale množstvo ďalších podujatí. Je toho stále viac a viac, navyše sme naviazaní aj na vydavateľstvo. Zatiaľ sa nám to nejako zázračne darí. Samozrejme, pred festivalom vždy naberieme posily, aktuálne nás na ňom robí asi 15.

Tím minuloročného festivalu BRaK, Fero Malík druhý sprava v prednom rade.

Nedá sa mi nespomenúť aj nedávnu iniciatívu Ikaru a Martinusu, ktorá chcela vytvoriť alternatívu k Bibliotéke. Už je to dávno a vyšumelo to do stratena, no aj tak ma zaujíma, aký je tvoj principiálny postoj k festivalu, bez ohľadu na aktérov a okolnosti.

Môžeme sa k tomu vrátiť, nevadí mi to. Ja v podstate vítam túto iniciatívu, čo ma ale na tom zarazilo, bol ten termín. Navrhli to vtedy robiť týždeň pred BRaKom, ktorý tu je už desať rokov, myslím, že to bol dokonca jubilejný ročník. A nemal to byť výrazne iný formát festivalu, naopak. Ešte aj veľkosť stánkov a stageu mala byť podobná. Myslím, že tento trh neuživí dva rovnaké festivaly v pár dňovom rozostupe. Boli by tam tie isté vydavateľstvá, ten istý program, nedávalo to zmysel.

V princípe som ale za takúto iniciatívu, veď sme sa o to snažili už veľmi dávno aj my, ešte s Vladom Michalom. Riešili sme Starú tržnicu a pôvodne ešte PKO a aj Istropolis. Problém bol nájsť vhodné priestory, ale v Bratislave sa posledné roky viac takých priestorov búralo ako stavalo.
Myslím, že Biliotéku ani netreba nahradiť, že by stačilo, keby sa toho chytil niekto šikovný, rád sa k tomu pridám. To, ako to vyzerá teraz, je jednoducho hanba. Neviem o jedinom vydavateľstve, ktoré sa tam tento rok chystá, uvidíme, zasadnutie Zväzu vydavateľov a kníhkupcov je v júni, Bibliotéka bude istotne téma.

Predajná výstava vydavateľov bude tento rok na Hlavnom námestí.

Pamätám si ešte začiatky BRaKu. Akú víziu si mal vtedy v hlave? Podarilo sa Ti ju dosiahnuť?

Vtedy pradávno mi vôbec nenapadlo, že to budeme robiť full time – a tým myslím piatky, sviatky, víkendy. A stále tomu v podstate neviem uveriť. Mám pocit, že je to len nejaká epizóda, na ktorú raz budem dobre spomínať. Ale zároveň to stále funguje a darí sa nám to predlžovať o ďalší rok a potom o ďalší.

Keď sme to začali riešiť, predstava, ako že môžeme s knihami robiť aj niečo iné, ako ich obzerať na veľtrhoch, požičiavať si ich v knižniciach a čítať, napríklad byť s nimi v živelnom spojení ako vydavateľ či organizátor festivalu, bolo neuveriteľné.

Začalo to celé spoluprácou s malými vydavateľstvami, robili sme podujatia a stretávali ich, a zhovárali sa, a tak nejako nám napadlo, že by stálo za to podporiť remeselné, krásne a originálne knihy a tých, ktorí ich k nám dostávajú na slovenský trh.

Aké literárne hviezdy tento rok uvidíme na BRaKu?

Príde Didier Eribon, ktorého sme chceli už minulý rok, ale nevyšlo to, teraz mu vychádza kniha Život, staroba a smrť jednej ženy z ľudu vo vydavateľstve Kapitál. Budeme hostiť spomínaného sociológa a antropológa Didiera Fassina a opäť, nejde ani tak o jeho meno, ako skôr o tému. Jeho kniha Morálna abdikácia hovorí o tom, ako sme v prípade Palestíny rezignovali na humanizmus.

Veľmi sa tešíme zo spolupráce s Portugalským inštitútom, je úžasné, že vďaka nim môžeme privítať brazílsku autorku Marthu Batalhu (Neviditeľný život Euridície Gusmao). Hostíme aj Jean-Claude Mourlevata, francúzskeho detského autora, ktorému teraz vyšla kniha Rieka, čo tečie naopak, bude mať workshop so strednou školou a diskusiu pre verejnosť. Bude veľa diskusií, prídu divadlá.

Pred pár rokmi vznikla iniciatíva, ktorá mala v pláne zakladať komiksový festival, ale nakoniec to nevyšlo. A teraz sme sa dali dokopy a veľmi sa teším, že v rámci BRaKu bude v Pálfyho paláci a VŠVU Artist Valley, kde budeme prezentovať nejaké ziny, self-publishing veci, a Branko Jelinek a jeho Oskar Ed, ktorý vyjde v slovenčine, a Martin Foret, odborník na komiksy, budú mať prednášku.

Detská zóna na festivale v roku 2024.

Ako bude vyzerať detský program?

Detská zóna bude tak ako minulý rok v priestoroch Múzea mesta Bratislavy na Radničnom nádvorí a vo Faustovej sieni. Opäť sme v nej pripravili nadupaný program – budeme oslavovať narodeniny Pippi Dlhej Pančuchy, čítať so Zuzanou Kronerovou, Zuzanou Líškovou, vytvárať komiksové postavy, obálky kníh, geometrické obrazy, venovať sa tvorivému písaniu so Soňou Urikovou a hľadať detské talenty. Okrem programu, ktorý tu bude prebiehať od piatka do nedele, sme pripravili aj dve divadelné predstavenia. V sobotu sa v priestoroch Divadla GUnaGU predstaví Lily a Momo a v nedeľu v priestoroch Divadla Colorata zase predstavenie pre najmenších s názvom Aero.

Čo by si si pre BRaK prial, keby si mal nekonečno zdrojov?

Postavil by som napríklad na nábreží Dunaja, v krásnom prostredí, kde je radosť sa čo i len prejsť, dobrá dostupnosť, niečo ako haly. Mohli by slúžiť na festivaly počas roka, zmestili by sme tam desiatky až stovky vydavavateľstiev zo Slovenska a zahraničia. V názve by som pracoval s niečím pozitívnym, ako pokoj alebo oddych. Aha, počkať, veď také niečo sme mali : )

Predstava, že pracujeme na fesitvale a neobávame sa sústavne o rozpočet, je až fantasmagorická. Možno by to bola aj nuda.

Ale prechádzali by sme sa našimi knižnicami a zavolali všetkých možných obľúbených autorov a autorky, umelcov a vydavateľstvá.

Asi by som si prial, aby sme mohli pozvať Lászla Krasznahorkaia alebo Cărtărescu. Prial by som si, aby ten festival mal meno v rámci Európy a aby nebol problém sem niekoho zavolať, lebo sem každý bude chcieť prísť. A že nebude problém s honorármi, lebo niektorí autori si vedia zapýtať, slávna kanadská autorka si vypýtala ako honorár 5-ciferné číslo.

Zdroj foto: FB BRaK

Zobraziť diskusiu (0)