Bůh onoho léta
Románov o druhej svetovej vojne existuje skutočne veľmi veľa a čitateľ sa už nemusí vedieť celkom dobre v tomto množstve zorientovať. Niekedy výber podmieni aj záujem o konkrétnu tému alebo dominujúci aspekt z daného obdobia. Čoraz viac sú vyhľadávané diela venujúce sa každodennému prežívaniu na pozadí veľkých dejín. Jedným z takých románov je aj Bůh onoho léta od Ralfa Rothmanna.
Nemecký spisovateľ Ralf Rothmann nie je čitateľom úplne neznámy. Už v roku 2017 vyšiel vo vydavateľstve Premedia jeho román Umrieť na jar (v českom preklade ho vydalo Argo v roku 2016). Rothmann sa tu predstavil ako autor so schopnosťou využívať poetický jazyk na zobrazenie krutosti, tráum, násilia, ale aj opisov prírody a filozofických úvah. Dvaja mladí kamaráti Walter a Fiete, v podstate ešte chlapci, tu narukujú na vojnu a stanú sa súčasťou Hilterovej smrtonosnej mašinérie. Protivojnové posolstvo knihy spočíva v odkaze, že aj keď bol Walter vystavený extrémnemu prostrediu vojny a až existenciálnej voľbe, zachoval si svoju ľudskosť. Práve postava Waltera sa objavuje aj v románe Bůh onoho léta, no v centre pozornosti sa nachádza dievča menom Luisa.
Situácia spoločnosti rozvrátenej vojnou je v Európe už desaťročia takmer nepredstaviteľná. Viaceré obrazy z románu Bůh onoho léta preto čitateľa ukotvia v drsnej realite konca druhej svetovej vojny: nedostatok potravín, všadeprítomní utečenci (napr. obyvatelia utekajúci z rozbombardovaných miest na vidiek), potenciálna hrozba násilia (ženy s neustálym pocitom ohrozenia) aj praktiky udávania, závisti, prisvojovania si majetku po mŕtvych. Do tohto sveta prichádza Luisa s matkou a so staršou sestrou, pretože utekajú pred bombardovaním v meste, v ktorom žili. Ich novým domovom sa stáva statok brata ich matky, dôstojníka SS. V relatívnom pokoji tu trávia dni, Luisa sa spoznáva s Walterom (z románu Umrieť na jar), hlce knihy a bezstarostný čas sa chýli k svojmu nevyhnutnému koncu. Odrazu je svet akoby komprimovaný: v rýchlom slede sa udejú zásadné situácie a každodennosť pretrhne trýzeň.
Najsilnejšou stránkou Rothmannových próz je využívanie jazyka. Vyniká v používaní lyrických prvkov na opisy hrôz spojených s násilím alebo vo vykreslení naturalistických scén. Vojna nie sú len mŕtvi alebo dokaličení vojaci, sú to aj nezmazateľné traumy, potreba pomsty, ponižovanie slabých a dominancia silných. Kým však k takýmto javom príde, Rothmann dopodrobna čitateľov oboznamuje s bežným životom na vidieku. Dokonca sa môže zdať, že všetko je viac-menej v poriadku a k ničomu vážnemu sa neschyľuje. Práve tento kontrast medzi potenciálnou hrozbou výbuchov násilia a sentimentalitou bežného života je typický pre dianie v románe. Ak teda v množstve diel o druhej svetovej vojne čitateľ hľadá práve stvárnenie podobného kontrastu, je Bůh onoho léta vhodnou voľbou.
Ralf Rothmann: Bůh onoho léta
Preklad: Tomáš Dimter
Argo, 2021
232 strán
Recenznú knihu poskytlo kníhkupectvo Kosmas.