Trochu nudných technických záležitostí na začiatok. Proces nominácií po rokoch nie veľmi jasných a premenlivých pravidiel organizátori nastavili nasledovne: akadémia, teda všetci laureáti ceny okrem poroty, majú možnosť nominovať svojich kandidátov, no nemusia tak urobiť vo všetkých kategóriách, pokiaľ nie sú v niektorej oblasti zorientovaní alebo kandidáta jednoducho nemajú. Z ich tipov sa vypracuje longlist a shortlist, ktorý organizátori očistia od diel, ktoré nemôžu byť zaradené, napríklad kvôli dátumu vzniku diela. Aby nebolo možné pašovať medzi laureátov svojich známych, na posudzovanie dohliada notárka.

Členovia poroty, ktorých je trinásť – Eva Borušovičová, Ondrej Šulaj, Táňa Pauhofová, Sláva Daubnerová, Peter Michalica, Michal Novinski, Viliam Klimáček, Monika Komnpaníková, Jana Geržová, Dorota Sadovská, Katarína Hubová, Štefan Klein a Igor Vida, predseda Správnej rady Nadácie Tatra banky, dostanú len shortlist, teda tri až štyri mená a diela v každej kategórii, z ktorých vyberajú na stretnutí víťaza.

Stretnutia poroty bývajú dlhé, občas hlučné, občas posudzovanie prebieha ľahko a na niektorých menách sa zhodneme jednohlasne, inokedy rozhoduje jeden jediný hlas. Občas sa do nominácií dostanú diela, ktoré nespadajú jednoznačne do kategórie, alebo s ich zaradením viacerí porotcovia nesúhlasia a vtedy má každý člen poroty právo využiť možnosť divokej karty – to znamená nazrieť do longlistu a vybrať z desiatich diel, ktoré zostali ´pod čiarou´. Nie je však možné vybrať dielo a autora, ktorí nie je nominovaný akadémiou a nie je v longliste. Aj na to dohliada notárka. Ako porotcovia však nevieme, koľko hlasov akadémie to ktoré dielo získalo, či aký je rozdiel hlasov medzi jednotlivými dielami.

Literárna kategória mladý tvorca do 35 rokov nám tento rok dala naozaj zabrať. Z troch diel, ktoré sa dostali do shortlistu, sa jedno žánrovo nedalo zaradiť do žiadnej kategórie a nie je jasné, prečo skončilo v literatúre, druhé patrilo tiež skôr do výtvarného umenia a tretie bolo síce žánrovo jasné, no nie natoľko kvalitné, aby si takúto cenu zaslúžilo. Keď sme otvorili longlist, našli sme tam tri mená. Namiesto zvyčajných desiatich len tri. Už len tento fakt stojí za pozornosť.

Keď sme si však postavili vedľa seba debuty mladých literárnych tvorcov a napríklad prácu dizajnéra Ondreja Jóba, ktorý sa roky venuje tvorbe písma a digitalizácii pôvodného a zanikajúceho písma uličných tabúľ, fotografky Márie Švarbovej, či Jonatána Pastričkáka a Katarzie, rozdiel je značný. Kým ostatní sú už napriek svojmu veku etablovaní umelci, sledujeme ich viac rokov za sebou, nie sú to ich prvé nominácie, vidíme ich vývoj a dozrievanie, rezonujú v médiách, vieme nájsť recenzie ich diel, výstav, rozhovory s nimi, pri týchto debutoch to tak nie je.

Nominácie v iných kategóriách nastavili určitú latku a zhodli sme sa, že je lepšie cenu neodovzdať, ako latku znižovať.

Každý rok premýšľame, čím to je (otázka na Igora Timka), že literatúra nemá takých silných mladších zástupcov a uvedomili sme si, že kým dizajn, maľba, audiovízia, divadlo aj hudba majú svoje umelecké základné, stredné aj vysoké školy, literatúra nie. Literatúra sa učí, no až na malé výnimky sa neučí ako písať literatúru. Niektoré univerzity ponúkajú semináre a kurzy tvorivého písania ako alternatívne (!) formy výučby slovenského jazyka a literatúry, no nie ako samostatne stojaci predmet pre autorov, ktorí chcú literatúru písať, nie ju učiť.

Medzi úspešnými súčasnými prozaikmi nájdete však množstvo scenáristov či dramaturgov (Dušan Dušek, Ján Púček, Maroš Hečko, Daniel Majling), pretože práve oni pracujú s literárnymi textami, majú pedagógov, ktorí sú prvými redaktormi ich textov alebo sú už sami pedagógmi.

Mladý autor tak nemá veľa šancí zlepšovať sa, dostať spätnú väzbu, dostať cvičenia, ktoré by ho posunuli v uvažovaní nad textom, v technike písania. Redaktorov, ktorí by mali čas a boli ochotní venovať sa začínajúcim prozaikom je málo, neexistuje žiadna inštitucionálna schéma, či podpora, okrem niekoľkých literárnych súťaží, ako napríklad Medziriadky, ktoré akú takú spätnú väzbu talentovaným autorom ponúkajú. Pravdaže, nie každý potrebuje diplom z vysokej školy (i keď niektorí ho chcú mať aj za cenu podvádzania) na to, aby dobre písal, no z vlastnej skúsenosti viem, že dobré vedenie a kritika sú nesmierne dôležité. Mnohé z ocenených diel, najmä v oblasti audiovízie, sú práce, ktoré vznikli práve počas štúdia.

Andrej Bán (foto z nominačných dokrútok Mira Rema)

A prečo získal Hlavnú cenu Nadácie Tatra banky za umenie práve Andrej Bán a jeho kniha Slon na Zemplíne? Pretože sa v nej skoncentrovali tri desaťročia dôležitej práce, ktorú Andrej Bán robí ako reportér a fotograf a navyše v podobe literárne hodnotného textu, ktorý pôsobí ako ťažko uveriteľná a mimoriadne originálna fikcia, v skutočnosti popisuje našu tragikomickú realitu.

Marína Zavacká (foto z nominačných dokrútok Mira Rema)

Druhá nominovaná autorka, Marína Zavacká vo svojej knihe Ľudácka prevýchova Mária Janšáková v Ilave roku 1939 a jej Cela číslo 20 spracovala tému, pred ktorou si mnohí zakrývajú oči a snažia sa historické fakty prekrútiť a zjemniť a spracovala ju na základe autentických listov Márie Janšákovej. Peter Krištúfek bol nominovaný za autorstvo románu Lady Xanax, pán Snehulienka a ja, ktorá je obrazom toho, aký absurdný bol pre Petra súčasný svet.

Andrej Bán venoval svoju cenu práve jemu.

Katarína Krištúfková (foto z nominačných dokrútok Mira Rema)

Nakoniec by však, bez ohľadu na počet hlasov, na longlisty a tabuľky, každý z nominovaných mohol byť ocenený, pretože sú to tí najlepší a ako viackrát počas udeľovania cien zaznelo – a neznelo to pateticky - každý z nich robí túto krajinu trochu lepšou. A my v porote sme radi, že môžeme vytiahnuť na svetlo sveta diela, projekty, knihy, a najmä ľudí, ktorí si svoju prácu robia často v úplnej tichosti mimo zorného uhla bežných médií a tým pádom aj širokej verejnosti.

Foto – Peter Frolo

Na záver všetci ocenení aj nominovaní.

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS:

• Marek Šulík (za réžiu filmu Ťažká duša)

• Patrik Lančarič (za réžiu filmu Válek)

• Jana Bučka (za réžiu filmu Biomasaker zo série Biele vrany a hrdinovia medzi nami)

HUDBA:

• Cluster ensemble a Petra Fornayová (za interpretačný výkon a choreografiu predstavenia Dance with Changing Parts, Národní divadlo Praha)

• Pavol Bršlík (za interpretačný výkon v úlohe Jeníka v opera Predaná nevesta, Slovenské národné divadlo, Bratislava)

• Autumnist (za album False Beacon, vyd. Deadred Records)

DIVADLO:

• Richard Stanke (za herecký výkon v hlavnej postave JA v inscenácii Krotká, Slovenské národné divadlo, Bratislava)

• Marián Amsler (za réžiu inscenácie Vojna a mier, Slovenské národné divadlo, Bratislava)

• Ján Kožuch (za herecký výkon v hlavnej postave Kráľa Leara v inscenácii Kráľ Lear, Slovenské komorné divadlo, Martin)

DIZAJN:

• Michaela Bednárová – Puojd (za odevnú kolekciu Dedina, Fashion Live! 2017)

• Maroš Schmidt a kolektív (za koncepciu prvej expozície 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018, Slovenské múzeum dizajnu, Bratislava)

• Ľubica Segečová (za grafický dizajn výstavy a layout katalógu k výstave Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta, Slovenská národná galéria, Bratislava)

VÝTVARNÉ UMENIE:

• Ilona Németh (za autorskú výstavu Eastern Sugar, Kunsthalle Bratislava, kurátorka: Nina Vrbanová)

• Erik Šille (za autorskú výstavu ERIK ŠILLE: error, Kunsthalle Bratislava, kurátor: Laco Teren)

• Štefan Papčo (za autorskú výstavu Psycho-vertical: Radikálne performatívne sochárstvo, Kunsthalle Bratislava, kurátorka: Elena Sorokina, komisár výstavy: Nina Vrbanová)

Viac o laureátoch a ich dielach sa dozviete v článku Olivera Reháka a Jany Némethovej v Denníku N

Monika Kompaníková

autorka je členkou poroty CNTB

Zobraziť diskusiu (0)