Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Chcete čítať novú knihu Deža Ursinyho a mať jeho LP platne? Pomôžte ich vydaniu

Zomrel v máji 1995, ale príbeh jeho diela stále pokračuje. Vyjdú jeho ďalšie listy, chystá sa reedícia albumov aj spevník. Najskôr vyšli v roku 2007 listy, ktoré si vymieňal s priateľkou Zdenkou Krejčovou. Vlani sa objavila ďalšia silná kniha, ktorá zaznamenáva jeho písomnú komunikáciu so synom. Tá sa ukázala vhodnejšia než ústna, hoci obaja žili v jednom byte.

Všetky tieto listy napísal Dežo Ursiny v 90. rokoch. Už ako zrelý muž, silná osobnosť bojujúca s vlastnou dušou aj telom. Koho zaujíma, aký vlastne bol ako mladík a aká bola vtedy doba, môže sa to dozvedieť v ďalšej pripravovanej knihe. Tá je tiež z prvej ruky a veľmi osobná.

Chcem sa s tebou rozprávať aj hádať

„A je pravda, že za iných sa viem biť práve tak ako Ty, láska moja. Vieš, za koho sa bijem, a vieš, že keby Teba nebolo, nepohnem ani prstom a budem si lebediť donekonečna v alkoholickej nirváne. Možno aj nie, ale aj to je jedna z vecí, o akých sa mi ťažko píše. Radšej by som sa Ťa dotýkal,“ píše zamilovaný mladík partnerke.

Mnohí sa o tomto vzťahu dozvedeli až v dokumentárnom filme Momentky (2008), priamo od Evy Rosenbaumovej. Bola jeho prvou veľkou láskou. On mal krátko po dvadsiatke, ona o niečo staršia, začali sa stretávať v čase, keď farebná eufória 60. rokov prechádzala do šedivej normalizácie.

Ich listy sú veľmi osobné, ale tá odporná doba do nich presakuje:

Bol najmä muzikant, skladateľ, spevák a gitarista. Pri textoch sa spoliehal na iných, ale písať vedel a chcel. V hudbe sa to prejavilo až pri dvojalbume Ten istý tanec (1992), v listoch oveľa skôr. Dozvedáme sa to až teraz, dávno po jeho smrti aj po smrti tej, ktorej boli adresované.

„Eva Rosenbaumová si listy odkladala a ihneď pochopila ich literárny potenciál. Akoby listy neboli určené len jej samej, no rovno viacerým ľuďom. Zároveň však v sebe niesli príbeh jej života, príbeh intímny, zamotaný. Preto listy uložila do trezoru a nechcela ich počas svojho života uverejniť. Petrovi Zajacovi, svojmu priateľovi, však povedala: Keď ja zomriem, tak s tým niečo rob. Ty už budeš vedieť čo. Tesne pred smrťou v roku 2014 listy nakoniec Eva Petrovi zverila. A Peter ich zveril nám,“ hovoria ľudia z vydavateľstva Artforum.


Rukopis má 500 strán a bol v niekoľkých krabiciach. Najťažšie bolo správne zaradiť poznámky, ktoré Dežo dopisoval rukou k strojopisu. Aby sa z neho mohla stať kniha, musia pomôcť tí, ktorí by ju chceli čítať. Artforum už spustilo crowdfundingovú kampaň, kde ponúka tým, čo prispejú na vydanie knihy, rôzne bonusy.

Príbeh pokračuje aj inak

Kniha sa bude volať Jabloň v zime, podľa jednej z posledných Dežových piesní v angličtine. Apple Tree in Winter vznikala v rovnakom čase ako listy Eve Rosenbaumovej a vyšla na albume Provisorium v roku 1973. Ten rovnako ako všetky ostatné albumy na LP platniach patrí medzi rarity, ktoré sa z času na čas dajú kúpiť za desiatky eur.


Dnes, v ére návratu vinylov, je to škoda, a tak Dežov syn Kubo začal zvažovať reedície. Aj tie budú závisieť od záujmu fanúšikov. Ak bude dostatočne veľký, vyjdú všetky štúdiové albumy vrátane tých, ktoré ešte nikdy na LP nevyšli (Príbeh, Ten istý tanec, Do tla). Príprava crowdfundingovej kampane finalizuje a ako prvý by mal vyjsť práve album Dežo Ursiny & Provisorium.

A ešte sa chystá jedna novinka, ktorá poteší tých, čo majú radi túto hudbu. Partia nadšencov už pracuje na spevníku, kde budú vytlačené texty Ursinyho dvorného textára Ivana Štrpku s gitarovými značkami. Príbeh stále pokračuje.

Oliver Rehák


tento text sme prebrali z Denníka N

Zobraziť diskusiu (0)

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.