Chlapci z Nickelu
Americký spisovateľ Colson Whitehead, jeden z najuznávanejších predstaviteľov svojej generácie, dvojnásobný držiteľ Pulitzerovej ceny. Zaradil sa medzi štvoricu autorov, ktorí toto slávne ocenenie získali dvakrát. Ideová náplň jeho textov je vcelku jasne vyhranená. Patrí sem napríklad vyrovnávanie sa s historickým dosahom amerického otrokárstva, silný rasizmus či segregácia prevažne černošskej časti populácie a jej dlhodobé následky odzrkadľujúce sa i v súčasnej americkej societe.
Práve takáto téma výrazne rezonuje i v jeho vynikajúcom, zatiaľ poslednom románe preloženom do slovenčiny, ktorý pod názvom Chlapci z Nickelu vyšiel minulý rok v Ikare, pričom jeho špičkový preklad zaobstaral Vladislav Gális.
Príbeh je napísaný na motívy skutočných udalostí. Za inšpiračný zdroj Whiteheadovi poslúžila reálna polepšovňa, ktorá za svoju viac než storočnú existenciu navždy pokrivila nejednu detskú dušu, pochádzajúcu najmä práve z radov segregovaných Afroameričanov.
Floridské mestečko Tallahassee v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bolo pomerne vhodné miesto na život pre obyčajného človeka, zvlášť pokiaľ bol tento majiteľom tej správnej farby pleti. Elwood Curtis, dospievajúci černošský chlapec, ju teda pochopiteľne mať nemôže. Vyrastá u starej mamy po tom, čo jeho rodičia zo dňa na deň bez hlbšieho vysvetlenia zmizli „za lepším“ kamsi na západ. Napriek tomu sa Elwood snaží v rámci svojich obmedzených možností viesť uspokojivý život. Vo svojej Francúzskej štvrti, vyhradenej „farebným“, si u milého pána Marconiho privyrába v trafike. Riaditeľ miestnej školy, pán Hill, v ňom odhalí nadpriemernú inteligenciu a veľký talent pre vyššie štúdiá – Elwood už teraz rojčí o štúdiu literatúry na univerzite.
Zároveň citlivo vníma každodenné dianie okolo seba. Zovšadiaľ cítiť elektrizujúce vzopätie jeho komunity hlásiacej sa k svojim občianskym právam. Jej snahy o zrovnoprávnenie a zrušenie nezmyselnej diskriminácie sú vtelené do ikonickej postavy reverenda Martina Luthera Kinga Jr. opantávajúceho davy naprieč celou čiernou Amerikou. Keď už Elwood nemôže byť na jeho prejavoch fyzicky prítomný, aspoň ich fascinovane počúva z LP platní.
Nepredvídané malé nedorozumenie mu však napokon celý doterajší život prevráti naruby. Elwood sa bez vlastného vedomého pričinenia nechtiac ocitá v Nickeli, obávanej polepšovni pre problémových adolescentov. Tu sa stretáva s Turnerom, odsúdencom s podobne ťažkým údelom, ako je jeho. Spoločnými silami sa snažia čeliť každodenným nickelským útrapám. Bitkám zo strany násilníckych vychovávateľov, tvrdým fyzickým trestom, zneužívaniu či dokonca hrozbám fyzickej likvidácie, ktoré sprevádzajú ich kroky v tejto temnej ustanovizni. Udalosti napokon vyeskalujú do bodu, z ktorého niet návratu, keď sa obaja hlavní protagonisti budú musieť rozhodnúť, ako ďalej pokračovať. Toto rozhodnutie navždy ovplyvní ich existenciu, čím rozprávanie dospeje k prekvapivému, nečakanému, až vcelku šokujúcemu záveru.
Colson Whitehead, hoci počtom strán jasne šetril, preplnil text rôznymi postavami vskutku mierou vrchovatou. Citlivo rozpracované príbehy jednotlivých zúčastnených sú pospájané do jemne utkanej, ale pevne previazanej spleti osudov odvíjajúcich sa na oboch stranách barikády vytvorenej (Crowovými) absurdnými segregačnými zákonmi. Rozprávanie navyše plynie nelineárne: jednotlivé textové plochy – časové roviny – sú akoby preplátované jedna cez druhú. Môžeme tak zblízka sledovať, akým spôsobom sa patogén rasizmu vyvíjal v rozdielnych obdobiach a čo za škody napáchal na existenciách týmto zasiahnutých.
Whitehead pritom nepotrebuje ísť až na úplnú dreň. Neobnažuje absolútne zlo v jeho koncentrovanej podobe. Hrubému naturalizmu sa s výnimkou niekoľkých desivých scén viac-menej celkom vyhýba. Na povrchu zostáva viditeľné len to nevyhnutné. Vynikajúco sa tu však pracuje s náznakmi, s akýmsi výrazným vnútorným napätím či hlbokými vibráciami, ktorých natlakované žriedlo výhražne klokoce kdesi v hlbinách tohto výborného textu. Badať v ňom tlmený hnev za storočné krivdy a nezahojiteľné jazvy po ranách bičom. Viac než obžalobu však v konečnom vyznení nájdeme odpustenie a túžbu po zmierení. Jeho najhlbšie posolstvo bude zrejme v tom, že farba kože rozhodovať nemá, keď sme všetci jednej krvi.
Chlapci z Nickelu ponúkajú vážne, skôr neľahké čítanie, ktoré svoje tajomstvá vydáva postupne a pomaly, podobne ako nemí svedkovia prehovárajúci z anonymných hrobov roztrúsených pozdĺž rozpadajúcich sa múrov polepšovne. Zemitý tlak!
Colson Whitehead: Chlapci z Nickelu
IKAR, a. s. (2021)
Preklad: Vladislav Gális
232 strán