Čím potešiť milovníkov histórie?
Výberom historických kníh začíname náš každoročný decembrový seriál, ktorý vám môže pomôcť nájsť knihu pre blízkych - pokiaľ neviete s výberom pohnúť sami. Knihy podľa kategórií, s ktorými sa najčastejšie pred Vianocami stretávame v kníhkupectvách, sme vyberali spolu s našimi spolupracovníkmi, kamarátmi, recenzentami, kníhkupcami a oslovili sme tých, ktorí sa v tej ktorej kategórii vyznajú. Historik Jakub Drábik, sám autor výbornej knihy Fašista, vybral päť kníh o histórii, ktoré stoja za pozornosť, štyri sme prihodili do výberu my.
Michal Habaj: Objavné cesty staroveku (Perfekt 2017)
Zvedavosť hnala mužov a ženy smerom k nepoznaným krajinám už odpradávna. Michal Habaj napísal prvú knihu v slovenskom prostredí, ktorá tieto objavné cesty približuje. Čitateľsky veľmi príjemný text vás prevedie objavnými cestami Grékov, Rimanov, či Egypťanov, odpovie na niekoľko otázok o pôvode názvov ako Británia alebo Atlantída, vysvetlí technické limity či zemepisné nástrahy, ktorým museli starovekí cestovatelia čeliť a mnoho ďalšieho. Ak máte radi knihy Vojtecha Zamarovského, alebo kvalitnú literatúru z dejín staroveku, toto je pre Vás ten správny výber.
Diana Duchoňová – Tünde Lengyelová: Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku: radosti slávností, strasti každodennosti (Veda / Historický ústav SAV 2016)
Asi len málokto by predpokladal, že problematika stravovania šľachticov, ich rodín a dvoranov na hradoch alebo panských sídlach je tak komplexná a zložitá téma. Celú cestu pokrmu od suroviny až na honosný prestretý stôl panskej spoločnosti sa napriek tomu podarilo dvojici autoriek popísať s ľahkosťou a vecne, ako by o nič nešlo. Priniesli originálne a v slovenskej historiografii ojedinelé spracovanie témy stravovania šľachticov, ktoré zaujme i nehistorika. Zárukou kvality, fundovanosti a čitateľnosti práce sú už samotné mená autoriek, ktoré sú slovenskému čitateľovi dobre známe. Komu by to nestačilo, tak spomeniem aspoň to, že za túto prácu získali cenu literárneho fondu a tiež cenu Slovenskej akadémie vied. Žiada sa dodať hádam už len to, že táto kniha je „chuťovka“.
Simon Sebag Montefiore: Romanovovci (1613 - 1918) (Tatran 2017)
Ak máte chuť na „veľkú“ knihu o „veľkej“ téme, toto je voľba pre Vás. Na vyše 800 stranách Vás známy britský historik prevedie kompletnými dejinami vlády dvadsiatich cárov od nástupu Ivana Hrozného až po úpadok Ruskej ríše v časoch Rasputina. Tento príbeh je pritom plný alkoholu, intríg, mučenia, sexuálnych výstredností, klamstiev, mravnej skazenosti, vojen a vôbec všetkého, čo by ste čakali od tristoročných dejín rodiny, ktorá premenila malé, bezvýznamné a zdevastované kniežactvo na najväčšie svetové impérium rozprestierajúcim sa na šestine územia sveta, aby ho potom náhle stratila vo víre prvej svetovej vojny. Silnou stránkou knihy je pritom predovšetkým spisovateľské majstrovstvo autora, napätie cítiť takmer z každej stránky.
Keith Lowe: Strach a sloboda. Ako nás zmenila druhá svetová vojna (Premedia 2017)
Kvalitná historická práca a zároveň brilantne podaný a veľmi intímny portrét ľudskej duše schopnej prežiť katastrofu a pokračovať ďalej vo svete, ktorý už nikdy nebude ako predtým. Je fascinujúce sledovať, s akým odstupom a objektivitou sa dokázal Lowe pozrieť na mnohokrát extrémne komplikované problémy povojnového sveta a pritom nestratiť nič z plynulosti a zaujímavosti textu. Pomohol si pritom príbehmi dvadsiatich piatich ľudí. Pri niektorých sa budete smiať, z osudov iných vám doslova bude zle. Výnimočná kniha mapujúca vývoj ľudstva po roku 1945 a zároveň odkrývajúca osudy ľudí uväznených niekde medzi strachom a slobodou.
Celú recenziu Jakuba Drábika nájdete TU
Michal Macháček: Gustáv Husák (Vyšehrad 2017)
V komunite historikov jeden z najočakávanejších titulov tohto roku. Mladému českému historikovi sa podarilo dostať pri jeho výskume aj do ruských archívov strážených archivármi známymi svojou legendárnou neochotou kohokoľvek k čomukoľvek pustiť. Vďaka tomu mohol pracovať s dokumentami, ktoré zatiaľ žiaden historik nevidel. Zároveň vyspovedal pamätníkov, ktorí dlho tvrdohlavo odmietali prezradiť čokoľvek zaujímavé z Husákovho súkromia. Spojte to s fundovanosťou, roky trvajúcim neobvykle dôsledným výskumom a historickým kumštom poctivej historickej školy (Macháček je žiakom uznávaného a aj u nás známeho prof. Rychlíka) a máte famózny výsledok. Macháček sa na symbol skostnatenosti, šerosti a príšernej stagnácie normalizačných rokov pozrel tak podrobne, že bude veľmi ťažké, ak nie nemožné, jeho knihu prekonať.
Tony Judt: Poválečná Evropa. Její historie od roku 1945
Tisícstranová kniha doplnená stopäťdesiatstranovým registrom pre tých najnáročnejších čitateľov podáva naozaj celistvý príbeh vzkriesenia našej ubolenej Európy. Ponúka kompletný prehľad kultúrnych a sociálnych dejín – od francúzskeho a českého filmu, nástupu chladničiek či úpadku vplyvu intelektuálov cez prisťahovalectvo a vznik triedy gastarbeitrov až po fenomény, ako boli existencializmus, punk rock, Monty Python alebo brutalistická architektúra. Britský historik a intelektuál priniesol nielen sumár všetkého čo sa za posledné polstoročie v Európe udialo, ale hľadá aj zmysel toho všetkého.
Marshall Tim: V zajatí geografie (Premedia 2017)
Geografické pomery ovplyvnili vývoj celého ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. Ak sa ste sa pýtali, prečo je Putin posadnutý Krymom, prečo boli Spojené štáty predurčené stať sa svetovou veľmocou, alebo čo stojí za čínskou expanziou, máte v rukách tú správnu knihu.
Martin
Pollack: Smrť v bunkri Smrť v bunkri Správa o mojom otcovi (Absynt 2017)
Najnovšia absyntovka je od autora knihy Americký cisár, sympatického Martina Pollacka. Ten opäť prichádza s mimoriadne osobným a o to dôležitejším príbehom – s príbehom vlastnej rodiny. V knihe Smrť v bunkri pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, no predovšetkým biologického otca, vysokého predstaviteľa nacistickej SS, ktorý po potlačení SNP operoval a vraždil aj na území Slovenska. Kniha Martina Pollacka Smrť v bunkri vychádza vo vynikajúcom preklade Michala Hvoreckého.
Ryszard
Kapuściński: Cisár (Absynt 2017)
Ak ste už objavili Kapuścińského skvelé reportáže, ktoré sa čítajú ako romány - Eben, Impérium či Šachinšach, určite sa tešíte na jeho ďalšie africké rozprávanie. Autokratickí vládcovia, revolúcie, neznáme a vzdialené krajiny a ich komplikovaná história popisovaná cez často absurdné a fantasmagorické situácie, ktoré reportér zažil počas svojich mnohých ciest a mal to šťastie alebo intuíciu byť v rozhodujúcich okamihoch na tom správnom mieste. Jeho kniha Cisár, to je na jednej strane vynikajúca reportážna sonda do hĺbky Etiópie pod neobmedzenou vládou cisára Hajle Sillaseho, a na strane druhej je to mimoriadne kvalitná próza prešpikovaná satirou a iróniou. Cisár Ryszarda Kapuścińského vychádza v preklade Patrika Orieška.„Chcel som napísať knižku o mechanizme diktatúry, o tom, aká je moc vo svojej podstate demoralizujúca, skorumpovaná a deformujúca,“ povedal o svojej knižke.
Jakub Drábik a redakcia Medziknihami.sk