Obliekam sa do svojho pyžamka. Už som dopil mätový čaj a ďalší pracovný deň je predo dvermi. Pro forma si nastavím budík, no oveľa spoľahlivejšie funguje vnútorný rytmus môjho psa. Ten ma spoľahlivo zobudí ešte pred ním. Uložím sa. Prevalím sa nabok, dám si medzi stehná prikrývku, zatvorím oči. Ideálne, ak cítim krém z nechtíka lekárskeho, ale ak nie je, vystačím si aj bez neho, zasnívam sa takmer okamžite. Nespím dlho a utvrdzujem sa v ilúzii, že nechrápem, no okolie ma presviedča o opaku, a keď sa mi vyplaví z nevedomia nejaká ťaživá nočná mora, prichytím sa, že je to tak – chrápem, ale len keď ležím na chrbte. Dnes využívame posteľ predovšetkým ako pohodlnú plochu oddeľujúcu dni v týždni. Tento banálny spánkový rituál je však ďaleko od toho, čo znamená kultúra postelí v kontexte historických otázok.

Ako si ľahnúť a nestať sa korisťou pre divokú zver? Ako udržať teplo a zároveň bezpečnosť pri spánku? Ako sa uložiť okolo ohniska spolu so svojím kmeňom? Ako byť nablízku vlastnému pánovi a kam potom položiť hlavu? Ako sa uchrániť pred náruživými vpádmi opitých vojakov a šľachticov? Ako spať na cestách a obrniť sa voči pocitu, že spím na jednej posteli s cudzími ľuďmi? Ako všetkým naokolo ukázať, čo si môžem dovoliť? Ako zostať v spoločenskom úrade aj popri dlhotrvajúcom ochorení? Ako sa menila kultúra spánku?

No, nie je to len tak – ľahnúť si. Odkedy človek chodí po tejto zemi, hľadá ideálny priestor, kam položiť svoje unavené telo. Prirodzené inštinkty hovoria, že by sme mali zostať v teple, čo dosiahneme vrstvením rôznych prírodných materiálov a, samozrejme, aj vďaka blízkosti ďalšieho tela. Keď sme však zbavení treskúcej zimy a zaspávame v objatí rodinných príslušníkov alebo náhodných súkmeňovcov, ešte zďaleka nie je koniec všetkým nástrahám. Preto si prví ľudia neustielali na holej zemi, ale na vyvýšených miestach. Neskôr prešli k primitívnejším prístreškom, uchýlili sa do jaskyne, či postupne vytvárali obydlia, ktorých súčasťou boli aj akési plochy alebo vyhĺbené miesta na spánok, no ku klasickým vyvýšeným posteliam, aké používame dodnes, už nie je ďaleko, hoci v mnohých, najmä východných kultúrach, pretrvala aj forma spánku na „upravenej“ zemi.

Keď sa na izolované a pokojné miesta, na ktorých možno zažívať intimity a spánok, dostala posteľ, zďaleka to ešte neznamenalo, že za týmito dverami alebo stenou nájde unavený svoj pokoj. Zoberme si barokovú maľbu, akú vytvoril španielsky maliar zo 17. storočia Francisco de Zurbarán – Zrodenie panny. Vidíme, ako izbu vyčerpanej matky navštevujú ženy a nosia jej občerstvenie, zatiaľ čo skúsené pôrodné baby čistia telo novorodenej svätej Panne Márii, no plachty zostávajú čisté a bez poškvrny ako jej počatie. Okrem biblickej symboliky v druhom pláne čítame, akú funkciu mala spálňa, do ktorej malo prístup služobníctvo aj blízki. Domovská posteľ bola oveľa viac spätá so životom a s umieraním aj s nevyhnutnými verejnými návštevami. Ďalším ilustračným vzorom môže byť obraz od francúzskeho eklektického maliara Alexandra Cabanela – Žena ležiaca v posteli. V skutočnosti je v centre obrazu cudne ležiaca žena na bohato dekorovanej posteli, no prirodzenú spoločnosť jej robí mladá vrstovníčka a zarmútená stará žena so slzami v očiach demonštrujúca tragický výraz antickej scény, v ktorej, okrem iných bohatých prvkov interiéru, visí na stĺpe grécka výzbroj. Hoci všetko je naklonené samote, táto spoločnosť ju spoluvytvára, neintervenuje ju. Podobných príkladov z výtvarného umenia by sme si mohli uviesť viac, ale čitateľ publikácie Čo sme robili v posteli. Horizontálna história si vystačí s tými, čo sú zakomponované práve v tejto knihe. Obrazy sprevádzajú kapitoly na miestach, kde sa oboznamujeme s jednotlivými funkciami rôznorodého ležania a spánku.

Autorská kombinácia Brian Murray a Nadia Durrani navyše vytvárajú korektný a vyvážený portrét vo vzťahu k obom pohlaviam, pretože téma postele skĺza k otázkam sexuálneho života, v ktorom sa o rovnoprávnosti nedalo vždy hovoriť.

Brian Murray Fagan, Nadia Durrani: Čo sme robili v posteli. Horizontálna história

mamaš, 2021

Preklad: Ivana Krekáňová

Použitý obraz: A bedroom scene, Arthur Boyd Houghton (1836 – 1875)

Zobraziť diskusiu (0)