Jedným z takýchto konfliktov, ktoré prepisovali históriu, bola aj angolská občianska vojna v roku 1975. Angola, vtedajšia portugalská kolónia, bojovala o svoju nezávislosť. Postupne z nej odchádzajú takmer všetci obyvatelia európskeho pôvodu z obavy o svoj život. Vo vnútrozemí sa bojuje, pomaly vymierajú mestá a krajina, ktorá bola vďaka početným nerastným surovinám pomyselnou zasľúbenou zemou, mení svoju podobizeň.

Ryszard Kapuściński pri pobyte v Angole starostlivo zapisuje vlastné dojmy z vojny, získava informácie z rôznych zdrojov, ale stále za nimi stoja reálni ľudia, s ktorými si stihol za krátky čas vybudovať priateľské vzťahy. Jeho odvaha spočíva v neustálom vychádzaní ,,von“ z hotela do centra diania – neváha ísť na front a zachytiť okamihy, od ktorých závisí osud celej krajiny. Rovnako ľudí, ktorí sa na nich zúčastňujú a ktorých život môže byť onedlho minulosťou. Tieto momenty však nedokáže celkom potlačiť do úzadia, lebo sa dotýkajú aj jeho, a nepochybne sa dotknú aj samotného čitateľa.

Kniha je ,,jednohubkou“: napriek ťaživej téme je spracovaná prístupnou formou. Obsahuje výrazy a vety vybrané s chirurgickou presnosťou a kladené na to správne miesto, preto v nej niet ani slova navyše. Napriek tomu budete musieť niektoré jej časti ,,tráviť“ dlhšie (kapitola Scény z frontu). Aj tu platí, že je iné ,,zažiť vojnu“ a iné ,,hovoriť o vojne“. Vďaka pútavej reportáži, zachytenej dokopy na 128 stranách, sa prenesiete o 45 rokov späť na miesto, ktoré túžilo po slobode. Otázka však znie, či sa jej dočkalo. Mapa Afriky sa neustálym presúvaním frontov z jedného bodu do druhého zničila natoľko, že stopy po mestách, miestach, riekach či oázach ostali hladké (ako jej skutočná verzia).

Vtedajšiu situáciu autor výstižne pomenoval slovom confusão (chaos a zmätok). Nepochybne nastáva confusão aj pri iných udalostiach. Napriek pochybnostiam však aj v takom stave existuje viera v nádej: ,, Aj keby nás obkolesoval oceán zla, budú na ňom vyrastať zelené a úrodné ostrovčeky. Je ich vidieť, sú na obzore. Aj najhoršiu situáciu, ak sa v nej ocitneme, môžeme rozložiť na jednotlivé činitele, a budú medzi nimi aj také, ktorých sa možno držať ako halúzok kríčka vyrastajúceho na brehu a brániť sa vírom, čo nás ťahajú na dno“ (s.71). Takéto veci totiž podľa autora vedia udržať človeka na povrchu bytia.

Ryszard Kapuściński: Ďalší deň života

Prekliati reportéri

Absynt, 2020

Preklad: Patrik Oriešek

Zobraziť diskusiu (0)