Davidù vyrastá v Palerme plnom násilia v rodine boxerov. Boxoval jeho starý otec Rosario, otec – prezývaný Paladin, aj prastrýko Umbertino. Chlapec vstupuje do ringu po prvý raz ako deväťročný, po krvavom pouličnom incidente.

Trénerskej taktovky sa chopí Umbertino, impulzívny, drsný a prostoreký muž (so srdcom na dlani pre vyvolených), ktorý kedysi sám siahal na titul šampióna. Svojho synovca by rád videl na stupni víťazov, keďže Davidov otec Paladin, fenomenálny boxer, sa vysnívaného titulu pre skorú tragickú smrť nedožil.

História, násilie, priateľstvo a Palermo

Román rámcuje päťdesiatročnú históriu od vojny v Afrike cez bombové nálety počas druhej svetovej vojny, ktoré zdevastovali mesto, až po mafiánske masakre z roku 1992. V príbehu ožíva množstvo nezabudnuteľných postáv, ktoré tvoria portrét rodiny, mesta a sveta dravosti, radosti, pôvabu, nádejí, ale aj smútku a násilia.

Okrem hlavného hrdinu Davida, gigantického Umbertina a záhadného a mlčanlivého Rosaria vstupujú na scénu ďalšie živo vykreslené postavy: múdra babička Provvidenza, boxerský tréner Maestro Franco, Davidov nemotorný a po celý čas „odmietaný“ kamarát Gerruso – pre mňa najdojímavejšia a najtragikomickejšia postava (mnohokrát si z Davidových úst vypočuje vetu: My nie sme kamaráti, Gerruso.), Rosariovi spolubojovníci z vojny a v neposlednom rade Davidova detská láska Nina.

A nemožno nespomenúť Palermo, zúrivé, špinavé, drsné, násilné, ale svojsky očarujúce a pulzujúce životom. Aj keď Enia neopisuje zákutia a uličky, prítomnosť mesta je zreteľná, či už v náture jednotlivých protagonistov, alebo v historických udalostiach, ktoré ním v priebehu rokov otriasali. Príbeh mladého boxera sa prepletá s príbehom jeho starého otca, ktorý bol počas druhej svetovej vojny v zajateckom tábore v Afrike, a príbehom Umbertina, bývalého profesionálneho boxera, ktorý dnes vedie telocvičňu.

Epický príbeh plný smiechu a sĺz

Umbertino má vždy poruke nejakú osvedčenú radu. „Existujou psaný pravidla, jako že když prší, tak zmokneš. Samý hovadiny. Pravidla určuješ ty. Když prší, vezmeš si hezky deštník a hovno zmokneš. Dřív nebo pozdějc přijde chvíle, kdy se budeš muset porvat a nepřemýšlet o tom, jestli je soupeř silnější. V životě spolu nikdy nebojujou stejný váhy. Takže si pamatuj, kdybys byl na pochybách, jak praví evangelium: nejdřív mlátit, pak se ptát.“ (s. 150)

Román Jako v nebi, tak i na zemi je polyfónny, epický príbeh so zdanlivo zložitou naratívnou štruktúrou, keďže sa v ňom striedajú hlasy viacerých rozprávačov a rôzne časové línie. Enia ich neváha prestriedať hoci na jednej strane, ale robí to s veľkým kumštom. Predstavte si boxerský ring: boxer, ktorý práve mláti súpera, je rozprávačom a zrazu bum, schytá ľavý hák a slovo si berie protivník, pričom im do rozprávania z času na čas vstúpi tréner alebo trebárs hociktorý z divákov.

Enia je brilantný rozprávač, dokáže vyvolať salvy smiechu, aby ich vzápätí utopil v slzách. Román je vrchovato naplnený humorom aj tragédiou, surovosťou aj nežnosťou, metaforickosťou aj tvrdou realitou. Neviem, akým kúzlom dosiahol to, že v príbehu o vojne, boxe a dospievaní tak úžasne fungujú krásne poetické pasáže.

S postavami prežívame všetky ich očakávania, zlyhania, údery a túžby v nemilosrdnom kolapse sna o povojnovom Taliansku. Niektoré scény sú také drsné, až vyvolávajú odpor. Konkrétne tie, ktoré sa týkajú znásilňovania žien. Niekedy som sa pri čítaní pristihla, že mi v hlave beží čiernobiely film s nenormálne dobrými dialógmi a mierne chaotickým strihom. Všetky sekvencie však napokon do seba perfektne zapadli.

Foto: Jakub Kratochvíl

Debut inšpirovaný rodinou autora

Jako v nebi, tak i na zemi je Eniovým románovým debutom. Je autorom viacerých divadelných hier, za ktoré získal rad ocenení, a preto sa vôbec nečudujem tým dobre vystavaným dialógom.

Na posledných stranách knihy nájdete text s názvom Modlitba za Palermo Davida Enii, ktorý napísala Alice Flemrová. Dozviete sa v ňom o živote a diele tohto talianskeho dramatika, režiséra a herca.

„Palermo ovlivnilo Eniu i svou tradicí orálního vyprávění zvanou cunto. Výrazovým prosředkem takzvaného cuntastorie, lidového vypravěče, je dialekt: vypráví zásadně v sicilštine, libuje si v rytmičnosti, v opakování a vytváření refrénu...“ A práve palermským cunto, založeným na dramatickom prerozprávaní tisíckrát vypočutých príbehov, vrchovato naplnil svoj román.

Palermské nárečie potaliančil tak, aby bolo zrozumiteľné aj za hranicami Sicílie. Prekladateľka Marina Feltlová akiste mala čo robiť, no výsledkom je preklad, ktorý sa číta ako jedna báseň. Postava rozprávača Davida má čiastočne autobiografické črty, autor sa inšpiroval vlastnou rodinou a rodinnou históriou boxerov. Mená členov famílie sú skutočné. Napríklad Umbertino predstavoval pre Eniu zdroj nevyčerpateľných spomienok, ktorými okorenil aj svoj debut.

Román Davida Eniu sa po publikovaní stal v Taliansku senzáciou a v roku 2016 získal vo Francúzsku cenu za najlepší zahraničný román. Bol preložený do viac ako dvadsiatich jazykov. Je intímnym portrétom dospievania, hlbokého priateľstva, lásky, rodinných pút a vzťahov, veľkých nádejí aj sklamaní. Skutočne pobaví, nadchne aj dojme. Ohromne na mňa zapôsobil a určite sa k nemu opäť vrátim.

Knihu publikovalo vydavateľstvo Argo vo výbornom preklade Mariny Feltlovej.

(Fotografie v úvodnej koláži sú zo stránky Vintage Everyday a zobrazujú mesto Palermo v roku 1973.)

Zobraziť diskusiu (0)