Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Deti, ktoré prežili týranie Mengeleho, sa museli znovu naučiť milovať svet

Kniha Mischling nie je najsilnejšia v opisoch hrôz, ktoré v koncentračnom tábore Osvienčim zažili 12-ročné dvojčatá, ale v líčení ich života po oslobodení Červenou armádou.

Kniha americkej spisovateľky Affinity Konarovej o experimentoch sadistického doktora z Osvienčimu Josefa Mengeleho na (nielen) dvojčatách zrejme nebude pre tých, čo neprečítali veľa literatúry s témou holokaustu, tým pravým titulom na „úvod do problematiky“. Na to je príliš obrazná a plná magického realizmu.

A aj tí, čo majú k téme načítaného veľa a poznajú svedectvá väzňov z koncentrákov, sa zase budú pomerne pomaly predierať prvou polovicou príbehu o poľských dvojčatách zaradených do programu odporných Mengeleho „experimentov“ nielen s ľudskými telami, ale aj dušami a so slobodnou vôľou, a rozmýšľať, prečo ju niektoré kritiky tak velebia.

Pomaly smerom k chaosu

Dôvody pomalého čítania a váhania, či pokračovať, sú dva: ťažoba samotnej témy znásobená tým, že rozprávačkami sú 12-ročné identické dvojčatá Perla a Staša, teda samotné „subjekty“ Mengeleho diabolskej krutosti, a potom Konarovej lyrizované opisy, košatý jazyk a fantazijné pasáže hlavných hrdiniek, zrejme vyvolané aj medicínskymi pokusmi, čo na nich robili. Tie sú také silné a dospelé, že čitateľ pochybuje, či by ich 12-ročné deti mohli takto naformulovať.

Druhá polovica knihy Mischling, nesprávne označovanej za debut (Konarová publikovala už v roku 2009 román The Illustrated Version of Things o dievčati, ktorého starí rodičia prežili holokaust), je oveľa dynamickejšia a autorku zásadne rehabilituje. Čitateľa, čo bude dostatočne trpezlivý, a treba povedať, že aj „otrlý“ a nevzdá to niekde okolo 50. strany, vtiahne do horúčkovitého chaosu po oslobodení Osvienčimu Červenou armádou. V tejto časti Konarovej próza vyslovene uteká, tak rýchlo, ako sa rozplývajú nádeje tých, čo prežili a dúfajú, že tam vonku to bude ako predtým. Nebude, lebo všetko sa zrútilo a hlavne – zmenili sa oni sami.

Konarová sa vo svojej knihe nechala inšpirovať skutočným príbehom rumunských sestier, dvojičiek Miriam a Evy Mózesových, ktoré boli medzi 160 preživšími z tritisíc detí, čo sa dostali do Mengeleho „zoo“, a neskôr založili organizáciu na ich podporu.

Perla a Staša

Ich život v Osvienčime je však len hrubým rámcom Konarovej rozprávania. Ostatné, vrátane desivých opisov (stovky ľudských očí pripichnutých na stene), je autorská licencia. Začína sa už významom mien, ktoré dala hlavným hrdinkám. Perla je rovnako ako drahý kameň vzácna, Staša (Anastasia) znamená vzkriesenie. Odlúčenie, čo pre ne pripravil krutý Mengele, je ich osudom už od samého začiatku. Perla sa prvá pýtala na svet, Stašu jej neprítomnosť v maminej maternici vystrašila.

Vo svojej embryonálnej ružovosti som stála pred touto pravdou – bez Perly sa stanem odkrojkom, bezcennou vecou, človekom neschopným lásky.

Presne to tušil Mengele, keď Perlu poslal do „klietky“, aby skúmal, ako na identické dvojčatá vplýva nielen odlišná „liečba“, ale aj fyzická separácia. Perla a Staša, v ktorých hľadal árijské črty, lebo boli blond (aj keď im to „kazili“ hnedé oči), boli až do príchodu do Osvienčimu klasickými dvojčatami. Jedna bola extrovertnejšia a druhá zase skôr pozorovateľka ako líderka. Po vojne sa museli pozbierať z popola. Mali vzácne šťastie, že boli vzkriesené spolu.

A dokázali ešte viac – odpustiť.

Moje odpúšťanie bolo ustavičným opakovaním, potvrdzovaním faktu, že stále žijem, že som dôkazom toho, že ich experimenty, ich čísla, ich vzorky, že to všetko bolo nanič – zostala som ako hold ich podceňovaniu toho, čo môže dievča zniesť. Moje odpustenie hovorilo jasnou rečou o ich nezdare zničiť ma,

hovorí Perla.

Príbeh sa končí takmer rozprávkovo. Dve ubolené polovice do seba znovu zapadli.

Skúsme znova,“ povedala Staša. Jej vetu som nemusela dopovedať. Vedela som, ako to myslí – musíme sa znova naučiť milovať svet.

Jana Shemesh


text sme prebrali z Denníka N

Zobraziť diskusiu (0)

Mischling

Mischling

Konarová Affinity

Píše sa rok 1944 a do koncentračného tábora Osvienčim prichádzajú židovské dvojčatá Perla a Staša s matkou a so starým otcom. Dostanú sa do rúk neslávne známeho doktora Mengeleho, „anjela smrti“, ktorý na nich a na ostatných dvojčatách vykonáva neľudské experimenty.

Kúpiť za 12,51 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.