Prekladov zo slovenčiny do nemčiny nie je na nemeckom knižnom trhu veľa (napríklad romány Michala Hvoreckého, Piata loď Moniky Kompaníkovej). Zaujímavé je, že Ty si siahla po literárnom debute, ktorý mal síce výborné ohlasy, ale predsa len to bol debut. Bol to Tvoj výber, či skôr niekoho odporúčanie? Ako si sa vlastne dostala ku knihe Petra Balka Vtedy v Lošonci?

Kniha sa na mňa usmiala pri jednej z návštev Bratislavy v kníhkupectve. Bola to náhoda, večer som ju prečítala a povedala si, že presne túto knihu je potrebné preložiť do nemčiny.

Poznáš nemecký knižný trh, čím mohla byť táto kniha zaujímavá v tomto priestore?

Mala som pocit, že by mohla zaujať svojou exotikou, humorom, historickými udalosťami, ktoré sú pre nemecky hovoriacich čitateľov a čitateľky celkom neznáme. A samozrejme samotný príbeh, ktorý sa veľmi dobre číta, je vtipný a zároveň smutný, postavy sú živé, obrazy poetické a mesto Lučenec ako multietnická zmes pútavé. Okrem toho aj časť mojej rodiny žila tiež v Lučenci, takže mi mesto bolo určitým spôsobom blízke, aj keď som tam nikdy nežila.

Je ťažké nájsť vydavateľa, ktorý sa rozhodne priniesť na tak obrovský knižný trh slovenského debutanta?

Vydavateľstvo som našla tak, že knihu navrhla kolegyňa – prekladateľka z ruštiny –vydavateľstvu Hanser. Oni vlastne hľadali nového ruského autora, P. Balko sa im však páčil a ukážku poslali ďalej do vydavateľstva Zsolnay, ktoré patrí k Hanser Verlag, sídlo má však vo Viedni. Netrvalo dlho a zmluva bola podpísaná. Som si však vedomá, že som mala veľké šťastie, lebo nájsť vydavateľa pre malé literatúry je v Nemecku, Švajčiarsku či Rakúsku veľmi zložité.

Ako sa ti prekladal Balkov text? Určite sa vyskytli miesta, ktoré išli „od ruky“ a bola to radostná práca a prekladateľské oriešky, ktoré bolo potrebné rozlúsknuť a naservírovať ich po nemecky čítajúcim čitateľom tak, aby ich správne pochopil. A slovenčina vie byť poriadne prefíkaná.

Práca na preklade bola veľmi zaujímavá a to predovšetkým od okamihu, keď som mala pocit, že začínam rozmýšľať ako autor, respektíve, keď som našla jeho spôsob vyjadrovania v nemčine. A to je u Balka jednoznačne radosť z fabulovania. Balkov jazyk ma fascinoval najviac, snažila som sa nájsť rytmus a melódiu slovenského originálu aj v nemčine. Pri preklade zo slovanských jazykov do nemčiny sa zakaždým vyskytne problém s časom. V nemčine sú časové formy komplikovanejšie, je potrebné rozhodnúť sa pre istú formu, v slovenčine je čas prítomný a minulý a hotovo. Problematické boli aj niektoré slovenské reálie (napríklad kôprový prívarok, kapce) a tiež poetické obrazy, ktoré bolo potrebné v nemčine opísať inak. A slovenský humor znie pre nemeckých čitateľov dosť hrubo a vulgárne a tak som musela dobre rozmýšľať, aký register použijem. Mala som však možnosť konzultovať problematické miesta s autorom mailom a aj pri osobnom stretnutí v Bratislave, čo mi veľmi pomohlo pri práci a hlavne ma uistilo, že sa pohybujem správnym smerom.

Rakúsky vydavateľ sa rozhodol celkom zmeniť slovenský názov románu, čo osobne nepovažujem za príliš šťastné riešenie, pretože Vtedy v Lošonci je vynikajúci názov aj v po nemecky hovoriacom priestore, ponúka exotično a sľubuje príbeh. Vydavateľ sa rozhodol pre názov Spolu sme neporaziteľní.

Áno, názov knihy sa v nemčine vôbec nepodobá slovenskému názvu. Bohužiaľ som na to nemala žiadny vplyv. Evokuje podľa mňa niečo úplne iné ako Vtedy v Lošonci. Znie to skôr ako kniha pre mládež a aj zhrnutie románu na obálke knihy akoby ponúkalo „len“ príbeh dvoch chlapcov žijúcich na slovensko-maďarskej hranici a prirovnáva ich k Tomovi Sawyerovi a Huckelberry Finnovi zo slovensko-maďarského pohraničia. Že je centrom príbehu mesto Lučenec, história 20. storočia, na to príde čitateľ až pri čítaní. A to je podľa mňa trochu škoda.

Veľmi sa tešíme, že si si vybrala ako nasledujúci preklad opäť slovenského autora. Môžeš prezradiť, kto to je?

Momentálne pracuje na knihe Liečiteľ, ktorej autorom je Marek Vadas.

Zorka Ciklaminy vyštudovala slavistiku, nordistiku a komparatistiku, pracuje v Dome prekladateľov Looren (www.looren.net), kde je zodpovedná za prekladateľské dielne – v roku 2021 sa bude konať prvá slovensko-nemecká prekladateľská dielňa vo Švajčiarsku –, za štipendiá pre prekladateľov a prekladateľky, verejné podujatia, čítačky a špeciálnu knižnicu. Zorka Ciklaminy prekladá zo slovenčiny a ruštiny do nemeckého jazyka. Spolu s rodinou žije v Zürichu.

Ďakujem za rozhovor a nemeckému vydaniu Vtedy v Lošonci prajeme veľa čitateľov a čitateliek.

Zobraziť diskusiu (0)