Stalo sa tak v roku 1958, pričom okolnosti, za ktorých ho vtedajšia sovietska klika donútila tento primát odmietnuť, sú dnes už dobre známe. Podobné je to i s osudom inkriminovaného románu, ktorý rok predtým prvý raz verejne publikovali v Taliansku, keďže doma mohol byť legálne vydaný až o veľa rokov neskôr. Nič to však nemení na tom, že ide o jeden z najväčších umeleckých výtvorov na poli písaného slova. Dostal sa i na strieborné plátno a tento nemenej slávny filmový prepis vybojoval piatich Oscarov.

Nesmrteľný Doktor Živago je prosto celoživotná láska, ktorá pretrpí všetko, nech sa už váš (nielen čitateľský) život uberie kamkoľvek. Vekom sa mení, ale neubúda z nej, práve naopak. Prehlbuje sa a prekvapuje novými, doposiaľ neobjavenými kvalitami. Tie sa tentoraz ukázali v krásnej redizajnovanej emisii z českého Odeonu, kde kniha vyšla v rámci edície klasickej svetovej tvorby v preklade od legendárneho Jana Zábranu za asistencie Jiřího Kovtuna.

Mohutný, rozložitý textový veľtok preklenúva vcelku široké časové obdobie, rokom 1903 počnúc a dožívajúcim stalinizmom sa končiac. Zachytáva teda skutočne tvrdú historickú epochu, ktorá nielen v sovietskom Rusku zanechala nezmazateľné stopy.

Príbeh v prvom rade sleduje osud Jurija Andrejeviča Živaga od jeho detstva až po smrť. Jurij vyrastá bez rodičov v strýkovom područí. Napriek neveľmi šťastnému detstvu dorastie na jemnocitného človeka s básnickými sklonmi, ktorý svoj život zasvätí ušľachtilej vedeckej disciplíne – medicíne. Ako lekár pôsobí na východnom fronte práve vypuknutej prvej svetovej vojny. Vzápätí po nej sa Jurij ocitá vo víre boľševickej revolúcie, ktorá vyeskaluje do dlhej občianskej vojny. Doktor Živago sa tak načas dostáva i k partizánskym oddielom, aby medzitým prišiel o jednu rodinu aj o zbožňovanú milenku Laru, potom založil rodinu „náhradnú“ a naostatok celkom nepoeticky skonal.

Okolo Živagovej osoby tak neustále krúžia ďalšie a ďalšie mimoriadne rôznorodé individuality z rozličných spoločenských vrstiev. Ich životné trajektórie sa vzájomne zrážajú, pretínajú, splietajú a znovu rozpájajú často iba na to, aby sa po dlhých rokoch opäť aspoň na chvíľu stretli. Táto hustá viacgeneračná sieť v Pasternakovom rozprávaní funguje ako živá výpoveď o masívnom sociálnom prerode, ktorý sa započal v dosluhujúcom cárizme a skončil sa nevýslovnou tragédiou v podobe budovania sovietskeho štátu.

Pasternakov opus magnum precítene zaznamenáva celý tento nešťastný proces. Zdobí ho typická monumentálna širokorozchodnosť, epická výpravnosť a nespočetné dramatické momenty. Jednotlivých zúčastnených, medzi ktorými sa okrajovo mihnú i reálne historické postavy, autor spracoval presne tak, ako sa na správny ruský román sluší a patrí, teda trojrozmerne, celistvo a skutočne v ich rozporuplnosti. Pritom je v podstate jedno, či odkrýva pohnútky najhlavnejších protagonistov alebo len epizódnych postavičiek. Všetci tu poctivo zahrajú svoj part práve tak, ako to má a musí byť. A vzťahy sú to neraz preťažké, vrúcne, osudové, ale často úplne bezvýchodiskové a bolestivo zraňujúce, vždy bohaté na všetky mysliteľné emocionálne prejavy.

Pasternak je prosto ďalší z veľkých sochárov ľudskej duše, v tomto prípade vydanej napospas prudkým historickým turbulenciám. Ani v ukrutnej dobe však človek neprestáva ľúbiť, rozjímať nad otázkami presahujúcimi jeho fyzické, „pozemsky“ ohraničené bytie či nachádzať útechu v liečivej sile umenia. Reflexie týchto človeku celkom prirodzených záležitostí sú štedrými priehrštiami rozosiate i tu. Korunu krásy a vlastne i vrcholný prvok však tvoria prenádherné lyrizované pasáže, ako jemné žilky prestupujúce onou nesmiernou epickou hustotou.

Nuž, Boris Pasternak je v každej, i tej najbeznádejnejšej chvíli básnik z celého srdca. Aj vďaka tomu je Doktor Živago výnimočný a nanajvýš osobitý záznam o veľkých udalostiach, ktoré sa skončili nepredstaviteľnou katastrofou.

Pamätník doby. V rozprávaní o vlastných nekonečných žiaľoch sa ruskej duši zrejme žiadna iná nevyrovná.

Boris Pasternak: Doktor Živago

Odeon, 2019

Preklad: Jan Zábrana

Verše preložili: Jan Zábrana a Jiří Kovtun

648 strán

Zobraziť diskusiu (0)