Martin Hilský: Modernisté

V celom bývalom Československu by sme ťažko hľadali človeka, ktorého erudícia, vhľad a poznanie, čo sa týka anglo-americkej literatúry, by boli porovnateľné s profesorom Martinom Hilským, bývalým riaditeľom anglistiky a amerikanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Kniha Modernisté prvýkrát vyšla v roku 1995 v nakladateľstve Host, kde sa beznádejne vypredala, a teraz opäť v reedícii Arga.

Hilského Modernisté obsahujú vlastne päť esejí, kde prvá z nich je úvodom, v ktorom rozoberá piliere literárneho modernizmu, ich historický či literárny základ, a zvyšné štyri sa venujú štyrom hlavným postavám: James Joyce, T. S. Eliot, Virginia Woolfová a David Herbert Lawrence. Autor odborným (ale rozhodne nie suchopárnym a nudným jazykom) odhaľuje tajomstvá literárneho modernizmu v podaní štyroch najhlavnejších protagonistov, ich sociálny, historický, filozofický a osobnostný kontext. Práve preto je Hilský nesmierne zaujímavý, vďaka jeho skvelým vhľadom a poznámkam sa čitateľovi otvára nový svet. V ňom sa postupne skladá mozaika odpovedí, na ktoré nenachádzal odpoveď pri čítaní Woolfovej, Joyca či Lawrenca, ktorý odmietal patriť do elitnej skupiny Bloomsbury. Jeho skrytý výsmech je veľmi cítiť napríklad v diele Milenec lady Chatterleyovej.

Thomas Stearns Eliot: Křesťan ‒ kritik ‒ básnik

T. S. Eliot je širšej verejnosti známy ako básnik, autor Pustatiny či Štyroch kvartetov, ktoré sa stali mantrou a grálom poézie 20. storočia. No menej známe sú jeho eseje, ktoré zozbierala Univerzita Johna Hopkinsa v USA a z ktorých výber preložila a ponúkla verejnosti trojica Hilský, Onufer a Pokorný.

Eliot z nich nevychádza len ako vynikajúci znalec literatúry a poézie naprieč storočiami. Udivuje aj svojou širokou a hlbokou znalosťou filozofie, politiky, pedagogiky či kultúry. Ale to, čo najviac Eliotovi ležalo na srdci, bola úloha kresťanstva v spoločnosti. Tú zoširoka a dopodrobna rozoberá v centrálnej eseji s názvom Idea kresťanskej spoločnosti. S Eliotom možno nesúhlasiť a polemizovať, máte však pred sebou jedného z najväčších intelektuálov 20. storočia, ktorého rozhľad, šírka a hĺbka poznania je priam ohromujúca. My by sme len ťažko dokázali nadobudnúť rozsah jeho poznatkov, a práve preto sa oplatí čítať jeho eseje a konfrontovať náš svet s tým jeho. Ako jeden z posledných „poly-“ nám odhaľuje svet, ktorý my už nepoznáme, avšak Eliot nám pootvorí dvierka, aby sme z neho videli aspoň trošku. A pocítili niečo, čo môžeme pomenovať jedným slovom: nostalgia.

Flannery O´Connorová: Tajemství a mravy

Nebyť Roberta a Sally Fitzgeraldovcov, ktorí po smrti Flannery zostavili jej eseje, svet by sa nikdy nedozvedel, ako zmýšľala o živote a literatúre azda najväčšia americká poviedkarka 20. storočia, katolíčka na protestantskom juhu (čo už samo osebe vytvára veľa príležitostí na pozorovanie absurdity a irónie života), vášnivá milovníčka pávov, brilantná autorka groteskných postáv a absurdných situácií, z ktorých priam vytryskuje jej hĺbka, skrytá za ozaj brutálny cynizmus. V esejach sa zaoberá písaním, pričom nedáva žiadne bohorovné rady, skôr na vlastnom príklade ukazuje, čo funguje a čo je naopak úplne zbytočné. Venuje sa aj svojmu katolicizmu na protestantskom juhu a práve vďaka tomuto „stretu kultúr“ vynikol jej britký a cynický humor, ktorý používa i pri komentovaní americkej literatúry. Napriek tomu, že zomrela príliš mladá, zanechala dielo, ktoré bez akýchkoľvek pochybností stojí za to, aby ho poznala a čítala i súčasná generácia.

Všetky tieto tri tituly z edície Specula majú spoločné to, že pomáhajú čitateľovi nazrieť za oponu toho, čo videl a s čím sa konfrontoval pri čítaní diel týchto autorov. Pohľad za oponu býva v mnohom prekvapujúci i náročný, pretože búra „našu realitu“, preto nie je zvláštne, že ľuďom zväčša stačí javisko. Edícia Specula si stanovila cieľ poodhaliť dianie za oponou. Treba povedať, že sa im to darí s veľkým úspechom.

Obraz: Ulica na periférii, Konštantín Bauer, 1924 ‒ 1927, webumenia.sk.

Zobraziť diskusiu (0)