Mircea Cărtărescu: Melanchólia

Zbierka poviedok Melanchólia od rumunského, dnes už aj slovenskému publiku známeho spisovateľa Mirceu Cărtărescu (slov. Nostalgia, 2016, prel. Mária Miklušičáková a Eva Kenderessy, a Solenoid, 2020, prel. Eva Kenderessy, obe vo vydavateľstve BRAK) ponúka nevšedný opis detstva. Detstvo a deti, zachytené v rôznych vývinových fázach v poviedkach Lávky, Líšky a Kože, spája jeden spoločný a podstatný znak: absencia či rozostrenie, nedôležitosť dospelých. Práve perspektíva dieťaťa na túto zo spoločenského uhla, povedzme, hororovú východiskovú situáciu vytvára príbehy neobyčajnej, hesseovsky či andersenovsky ponurej rozprávkovej, no najmä surrealistickej atmosféry. Päťročný chlapec, ktorého mama sa nevrátila z nákupu, v uzavretom byte počas dlhých dní, mesiacov a možno rokov skúma jeho strnulosť a tvary a po nociach sa vyberá na iniciačné cesty po lávkach, predznamenávajúcich jeho postupné osamostatňovanie, nevyhnutne spojené s totálnou osamelosťou. Osemročný Marcel z poviedky Líšky cíti zodpovednosť aj ťarchu za svoju chorú sestru Izabelu a na jej jedinú možnú záchranu neváha podstúpiť tú najväčšiu obetu – čeliť svojmu vlastnému strachu. Tínedžer z poviedky Kože zakusuje zamilovanosť, oboznamuje sa cez metaforu pravidelne vymieňaných koží s nevyhnutnou postupnosťou ľudského života. Cărtărescu opäť svojim čitateľom servíruje pomalú, filigránsku opisnosť monumentálnej obraznosti maličkého sveta: totiž vnútorného prežívania ľudského údelu osamelým jednotlivcom, ktorý, ako ukazuje, nie je vyhradený len dospelým, ale začína sa v hlbokom detstve v organickom prepojení sna, fantázie a svojsky interpretovanej skutočnosti.

Péter Esterházy: Pohľad grófky Hahn-Hahn

Román Pohľad grófky Hahn-Hahn je cestou po rieke Dunaj, od prameňa až po jeho ústie do mora. Nie je to však cestopis. Je to neobvyklý román, ktorý poskytuje možnosť znova sa zamyslieť nad zmyslom strednej Európy a nad stredoeurópskou identitou, pričom nás zábavne vedie úskaliami a pascami tohto zemepisného priestoru a jeho histórie.

Péter Esterházy je jedným z najoriginálnejších zjavov európskej prózy. Jeho diela sa prekladajú do mnohých európskych jazykov a v celom rozsahu vychádzajú v nemeckom preklade. V slovenčine už tiež vyšlo viac jeho románov.

Esterházy vo svojich dielach tematizuje dejiny strednej Európy, Maďarska, monarchie s presahmi do súčasnosti.

Jeho dielo je inšpiráciou pre súčasných autorov, posúva hranice klasickej interpretácie románu ako žánru. Posúva aj hranice jazyka literatúry ako také. Jeho dielo je plné hier, alúzií na široký kontext svetovej literatúry a európskeho historického kontextu. Preto je inšpiráciou pre mladých autorov, ale aj pre literárnych vedcov.

Tento Esterházyho text je významnou súčasťou mozaiky autorovho diela, dotvára ho a poskytne aj slovenským čitateľom možnosť lepšie pochopiť autorovu tvorbu.

Hassan Blásim: Iracký Kristus

Víťazná kniha ceny Independent Foreign Fiction Prize, 2014.

Vojak so schopnosťou predpovedať budúcnosť sa ocitne vydieraný povstalcom k poslednému teroristickému činu… Bagdadský obchodník na úteku pred lúpežou spadne do hlbokej diery, na ktorej dne sedí džinni a mŕtvola vojaka z úplne inej vojny… Od legiend o púšti až po hrôzy lesa.

Blásimove príbehy spájajú fantastické s každodenným, neskutočné s až príliš skutočným. Jeho próza vychádza z Kafku a oslňujúco žiari do temných absurdít nedávnej minulosti Iraku a trápenia jeho nespočetných utečencov. Námetom tejto, jeho druhej zbierky, je predovšetkým trauma a kuriózne stratégie, ktoré si ľudia osvojujú pri jej spracovaní (vrátane, samozrejme, fikcie). Výsledkom je majstrovská trieda v metafore – nový druh rozprávania, vytvorený v tégliku vojny a rovnako šokujúci.

Italo Calvino: Neľahké životy

Kniha Neľahké životy je prekladom troch noviel – Argentínske mravce, Stavebné špekulácie, Oblak smogu.

Italo Calvino je jeden z najvýznamnejších talianskych a európskych spisovateľov dvadsiateho storočia. Jeho dielo prešlo viacerými tvorivými fázami od príklonu k neorealizmu cez alegoricko-symbolické príbehy a texty inšpirované kombinatorikou, cez príklon k hnutiu OULIPO až k postmodernizmu. Štýl jeho písania si však napriek zložitosti autorských zámerov ustavične zachováva brilantnú jasnosť a zrozumiteľnosť, čo však neznamená, že čitateľovi ponúka bezkonfliktné čítanie. Bohatá a originálna lexika, viacvrstvové línie rozprávania, inšpirácia ľudovým rozprávaním, sarkastické metafory aj zámer prinútiť čitateľa nahliadnuť do zákulisia tvorby a vtiahnuť ho do hry pripravujú napäté chvíle nielen čitateľovi, ale najmä prekladateľovi.

Výber poviedok nebol náhodný. Novely Argentínske mravce (La formica argentina, 1952), Stavebné špekulácie (La speculazione edilizia 1957) a Oblak smogu (La nuvola di smog, 1958) hovoria o znepokojivých témach, ktoré sú aj v dnešných časoch nesmierne aktuálne. Novelou Stavebné špekulácie sa Calvino vyjadruje a usiluje sa prispieť k riešeniu tragickej situácie, ktorá nastala v Taliansku v povojnových päťdesiatych rokoch, keď nepovolená masová výstavba nezvratne zničila ráz krajiny a zlikvidovala obrovské výmery zelených porastov. Ekologické dôsledky pretrvávajú doteraz. V poviedke Argentínske mravce importované mravce zaplavili oblasť, kam sa presťahoval protagonista rovnomennej poviedky s rodinou. Nedá sa s nimi bojovať. Život hlavných hrdinov a ich susedov sa stáva peklom. Autor presvedčivo stupňuje atmosféru hrôzy a úzkosti. Poviedka ponúka niekoľko rovín čítania: realistický opis boja človeka s prírodou, alegóriu tohto boja ako boja so zlom a napokon aj víziu toho, čo sa blíži a čo prináša zrýchlená špirála cestovania, turistiky, konzumu. Hrdina Oblaku smogu sa prisťahoval do bližšie nešpicifikovaného mesta, ktoré, ako zistil, ustavične oddeľuje od ostatného sveta obrovský príkrov smogu. Zistil tiež, že ostatní obyvatelia buď smog nevnímajú, alebo sa s ním naučili žiť. Novela je predovšetkým metaforou „trápenia zo života“, vyjadrením nespokojnosti z neľahkého života, v tomto prípade stotožneným so znečistením a s degradáciou životného prostredia.

To, čo spája tri uvedené novely, je podľa slov Itala Calvina práve téma „trápenia zo života“, opis neľahkého života a zároveň téma spôsobu, akým sa intelektuálny hrdina, alter ego autora, s týmto trápením vyrovnáva smerom dovnútra a smerom k spoločnosti. Autorova odvaha reflektovať znepokojivé spoločenské javy v čase, keď sa dejú, je pozoruhodná. Navyše, všetky tieto zložité a aktuálne témy dodáva Calvino v exkluzívnom balení brilantného umeleckého textu.

László Krasznahorkai: Svet sa hýbe

Svet sa hýbe (2013) predstavuje neskoršiu autorovu tvorbu. Ukazuje, kam dospelo jeho autorské premýšľanie od konca osemdesiatych rokov, od čias Satanského tanga a Melanchólie vzdoru.

Svet napreduje. Čo nám zostáva na počiatku konca? Krasznahorkai v knihe ponúka tajomné a osobné príbehy v podobe monológov, krátkych historiek, zamyslení, vyznaní a predpovedí. V typických uchvacujúcich krasznahorkaiovských vetách sa zoznamujeme so záhadným hrdinom, ktorý najprv rozpráva, potom vykladá a napokon sa lúči. Filozofické tézy a existenciálne otázky vyvažuje oslobodzujúcou a nešetrnou iróniou, približuje vzdialené a v univerzálnom vyzdvihuje jedinečné a pri čítaní sa pred nami vykresľuje hĺbka našej vlastnej existencie.

Tereza Oľhová: Zbytočné pohyby

Muži zažívajú krízu po štyridsiatke, ženy po deťoch. Pre ženu je toto obdobie najväčšou výzvou v živote. Denne vyvažuje pracovné a rodinné povinnosti a zároveň sa musí vrátiť sama k sebe. A to je tá najväčšia výzva. V žene matke ešte žije dievča, o ktoré sa treba starať, a idealistka, ktorá potrebuje snívať. A to všetko musí stihnúť popri tom, ako chodí s deťmi na pieskovisko a doma varí špagety. Novinárka Klára (33), matka Adelky a Vaška (1,5 a 4 roky), žije v Prahe so svojím českým partnerom – hydrológom Pavlom. Ich partnerský život sa javí ako usporiadaný – sex každé tri dni, vyrovnaná deľba práce, zmysel pre humor a budovanie nízkoenergetického domčeka. Všetko je v poriadku, až kým Klára na pracovnom výlete na Slovensku stretáva svojho starého kamaráta Mira a prežije s ním nečakane intenzívny milostný zážitok. Miro je rozvedený, o desať rokov starší charizmatický novinár, aktivista, spisovateľ a spevák. Jednonočný flirt v nej tak silno zarezonuje, že mu Klára úplne prepadne. Dochádzanie z Prahy do Bratislavy na tajné schôdzky je pre Kláru organizačne aj citovo vyčerpávajúce. Chvíľami zvažuje aj to, že Pavla opustí a začne žiť na Slovensku. Miro sa však správa veľmi nevypočítateľne. A jeho osobný život sa javí ako neukotvený a labilný a Klára začína chápať, že život s ním by bol trochu pochybná citová investícia. Až v momente, keď Mira pristihne s inou ženou, jej dochádza, že sa navyše zamotala so sukničkárom. Bolo by to celé celkom banálne, keby v Kláre táto skúsenosť nenaštrbila niečo oveľa hlbšie. Ako sa mohla tak hlboko pomýliť? Terapie u psychologičky zmarí prichádzajúca pandémia covidu a zavreté škôlky a rodinná ponorka doma otriasajú jej psychikou. Pavlovi sa s neverou prizná, no jeho laxná reakcia a pokračovanie vo svojom hydrologickom cieli – udržiavaní vody v krajine ju privádza k otázkam, či mu na nej ešte vôbec záleží. V Kláre sa zbiera frustrácia a spochybňuje už aj rozhodnutie žiť v Čechách, kde stále nemá poistenie, trvalé bydlisko, daňový domicil a dokonca aj jej deti majú priezvisko po Pavlovi a nie po nej… Prečo si Pavla vlastne nikdy nevzala za muža? Nie je najväčšou slobodou sľub? Táto avantúra Kláru nakoniec upevní v jej životnom rozhodnutí, ku ktorému sa nikdy neodhodlala – s Pavlom sa vezmú.

Zuzana Mlynárčiková: Dievčatko Jin a chlapček Ján

Picture book Dievčatko Jin a chlapček Ján je určený predovšetkým pre detského čitateľa od troch rokov, ale čítať ho môže akákoľvek veková kategória. Chce ponúknuť formu obohatenia nielen pre dieťa, dospievajúcich, ale takisto aj pre dospelého. Vizuálne rozprávanie by bolo samonosné, inovatívne s ambíciou vizuálne vtiahnuť malého aj veľkého čitateľa. Kniha má za úlohu učiť dieťa/človeka, ako vnímať, vidieť a čítať ilustráciu, ako preložiť vizuálne metafory. Zároveň rozvíja citlivosť na danú problematiku – ako sa socializovať a ako sa vyznať v nadväzovaní nových vzťahov a priateľstiev. Ako byť tolerantný, skúmavý a otvorený voči inakosti a rôznorodosti. Knihe dominuje ilustrácia, text slúži len ako sprievodca, ako možnosť, ako „čítať“, či lepšie povedané vnímať knihu. Príbeh je rozprávaný z uhla pohľadu dievčatka Jin, ktoré sa prisťahovalo z Ázie, a chlapčeka Jána, ktorý chodí do škôlky už tretí rok. Obaja majú problém zaradiť sa do kolektívu, pre svoju inakosť – Jin je na pohľad iná a Ján má iné záujmy. Nájdu si však k sebe cestu, spoznávajú sa a vznikne medzi nimi priateľstvo. Kniha ukazuje rôzne aspekty poznávania a vzniku priateľstva, vrátane toho, ako sa oň starať. Vysvetľuje hrou, bádaním v prírode, hĺbaním jamy a odkrývaním vrstiev zeme (archeológiou), ako je dôležité poznávať človeka nielen navonok výzorom, ale hlavne jeho vnútro, osobnosť, vlastnosti, ktoré treba postupne „odkrývať“. Ako poslednú vrstvu zeme vidíme priateľstvo.

Andrej Dúbravský: Alica a hmyz

Kniha Alica a hmyz sa bude zameriavať najmä na zvláštne a prekvapujúce vzťahy v ríši hmyzu. Či už sú to parazitické osy, ktoré lovia a paralyzujú pavúky, kladú svoje vajíčka do húseníc alebo dokonca do vajíčok iného druhu hmyzu (!), alebo sú to vzťahy medzi hmyzom a inými zvieratami. Populácie v minulosti bežných druhov hmyzu stále klesajú, preto chce autor u detí aj dospelých čitateľov vzbudiť citlivosť k týmto tvorom, ktoré sú všade okolo nás, ale väčšina z nás vie o nich veľmi málo. Verí, že cesta k ochrane prírody vedie cez poznanie, ktorému predchádza zážitok a údiv. Vzbudiť údiv a zápal sú hlavné ciele, ktoré si týmto projektom stanovil. Svetom hmyzu bude čitateľov sprevádzať charizmatická sprievodkyňa Alica – autorova (reálna) mačka. Všetky texty v knihe bude konzultovať s odborným vedeckým pracovníkom Mgr. Adriánom Purkártom, PhD. Vďaka špecifickému maliarskemu a kresebnému prejavu má kniha šancu osloviť aj divákov, ktorých zaujíma viac výtvarné umenie než samotný hmyz, a takýmto spôsobom sa ich pozornosť nasmeruje aj k hmyzu. V opačnom prípade sa môže kniha o hmyze stať akousi pomyselnou bránou k súčasnému umeniu alebo maľbe.

Tamara Šimončíková Heribanová: Misia láska (pracovný názov)

Prepracované a doplnené vydanie na seba nadväzujúcich detských kníh Misia Eva, prísne tajné a Misia Eva v Thajsku s názvom Misia Láska. Obe knihy boli v čase vydania zaradené do výberu Najkrajších kníh Slovenska a sú ilustrované zosnulou výtvarníčkou Petrou Hilbert. Príbeh malej druháčky Evy Šidlovej, ktorá sa snaží prinavrátiť lásku svojim rozvedeným rodičom (prvá časť) a napĺňa svoje sny v ďalekej krajine počas spoznávania cudzej kultúry v juhovýchodnej Ázii (druhá časť), vyúsťuje – aj napriek prekážkam – do rodinnej harmónie, keď si slovenská rodina adoptuje sirotu z detského domova na hraniciach Thajska a Mjanmarska, čím sa stáva úplnou.

Príbeh je pretkaný myšlienkami sily, odvahy v mene spolupatričnosti, akceptácie inakosti, spoznávania nového a súčasne prekračovania konvenčného. Prostredníctvom cesty po Thajsku realizovanej rodinou Šidlovcov sa detský čitateľ dostáva na nepoznané miesta, zároveň si však kladie otázky smerujúce k sebaidentifikácii a národnej hrdosti.

Kniha Misia Láska predstavuje cnosti, akými sú viera, nádej a odvaha, a to na pozadí príbehu dievčaťa z rozvedenej rodiny, ktoré sa rozhodne vrátiť lásku medzi svojich rodičov. Kniha sa skladá z dvoch častí – v prvej sa druháčka Eva Šidlová ocitá v stave stereotypizujúceho vylúčenia z kolektívu na základe toho, že je z rozvedenej rodiny. Eva sa rozhodne prinavrátiť rodinnú blízkosť. Za záchranu však nebojuje preto, aby sa opäť včlenila do kolektívu, ide jej o osobné šťastie, ktoré vidí v zblížení sa jej najbližších. Spoločne s kamarátom Jakubom Markechom vymyslí tajnú misiu v mene lásky, ktorú postupne napĺňa. Do misie sa nakoniec zapojí celé Slovensko, deti sú prepojené a v súdržnosti dosiahnu svoj cieľ. V druhej časti knihy sa stretáme s exotickým putovaním rodiny po cudzej krajine. Najbližším delegátom Šidlovcov je človek, ktorého najväčšou túžbou je opäť navštíviť domovinu – dedinku, v ktorej vyrastal. Neďaleko dediny, v pohraničnom pásme Thajska a Mjanmarska, Eva stretá chlapca z detského domova. Rodinu nakoniec presvedčí o jeho adopcii. V reedícii knihy by sme chceli pracovať s prepracovanými textami T. Šimončíkovej Heribanovej (autorky) a ilustráciami výtvarníčky Petry Hilbert, ktorá odišla predčasne na druhý svet pred piatimi rokmi a tieto ilustrácie boli jej posledným väčším prínosom vo výtvarnej sfére (jej posledná autorská kniha nemala možnosť byť autorkou ilustrovaná, keďže vizuálne dokončenie pre náhlu smrť nestihla). Cieľom reedície je na jednej strane vysoký záujem cieľovej skupiny o knihy, ktoré sú dlhodobo vypredané, na druhej strane by sme prepracovanou reedíciou chceli vyjadriť poctu výtvarnej, ilustrátorskej práci Petry Hilbert, pričom súčasťou reedície by boli knižné ilustrácie zo súkromného archívu (viazané na obe knihy), ktoré doposiaľ neboli publikované.

Torill Kove: Nitky života

Príbeh hovorí o spojeniach (nitkách), ktoré si človek vytvorí počas života, pričom sa venuje tomu počiatočnému spojeniu – matky a dieťaťa. V tejto knižke autorka stvárnila svoj vlastný príbeh matky a adoptovaného dieťaťa. Toto spojenie sa však dá preniesť rovnako aj na vzťah matky a jej biologického dieťaťa. V tom prípade sa začína prepojenie už od okamihu, keď sa dieťa začne vyvíjať v matkinom tele. Pokračuje po pôrode, keď sa matka začína o dieťa starať, trávi s ním čas, venuje sa mu a upevňuje ich vzájomný vzťah. Tento príbeh vidíme v knižke. Na začiatku je ich nitka krátka. Majú iba jedna druhú, v príbehu ide totiž o príbeh matky a dcéry, a ich spojenie je veľmi silné. Postupom času dieťa rastie a nitka sa pomaly, ale isto predlžuje. Do života dieťaťa začínajú vstupovať iní ľudia, deti v škôlke a neskôr v škole. Napriek tomu, že dieťa už nie je neustále iba s matkou, vzťah stále pretrváva a aj matkina starosť o dcéru je stále rovnako silná. Dcéra je neskôr už dospelá, vydáva sa vlastnou cestou a nitka, ktorú má s mamou, už nie je dostatočne dlhá. Dcéra si preto dá nitku dole z ruky. To isté spraví aj matka. Tým dáva dcére voľnosť a príležitosť na jej vlastný príbeh. Obe si však nitku zmotajú do klbka a uložia si ho do srdca.

Kniha je primárne určená detským čitateľom a čitateľkám, avšak príbeh osloví aj starších. Puto matky a dieťaťa je niečo, čo sprevádza takmer každého z nás, takmer každého, pretože nie všetci majú možnosť vyrastať so svojimi biologickými rodičmi. Táto knižka ukazuje, ako sa puto medzi matkou a dieťaťom vyvíja, a dáva do pozornosti, že nás sprevádza celý život, aj keď vyrastieme a osamostatníme sa.

Jon Klassen: Toto nie je môj klobúk

Keď malá rybka zmizne z dohľadu a má na sebe klobúk, ktorý sa jej perfektne hodí, mohli by nasledovať problémy. Ešteže ostatné ryby spia. Klobúk totiž nepatril žiadnej malej alebo veľkej rybe. Patril tej najväčšej. V druhom diele oceňovanej trilógie pláva do popredia najmä vizuálny humor, kniha vďaka nemu predostiera zábavnú rozprávku pre malých aj veľkých. Nenápadné, vtipné dobrodružstvo a minimalistické ilustrácie rozprávajú príbeh reality, ktorá je často v kontraste s príliš sebavedomým rozprávaním hlavnej postavy. Hlavná otázka príbehu, či je v poriadku kradnúť, donúti čitateľov k premýšľaniu nad správnymi rozhodnutiami. Je nesprávne kradnúť, aj keď sa z toho dá beztrestne ujsť?

Jon Klassen: Našli sme klobúk

Vo vydarenom treťom diele oceňovanej trilógie Jona Klassena by klobúk potenciálne mohol zničiť priateľstvo dvoch korytnačiek. Našli sme klobúk je kniha o priateľstve a láskavosti, o rozkošných zvieratách, ktoré hľadajú alebo kradnú klobúky. V tejto knihe ho nájdu dve korytnačky, najlepší priatelia, ktorí robia všetko spolu, od spánku až po spoločné sledovanie západov slnka. Klobúk obom veľmi pristane, ale je iba jeden. Nebolo by správne, aby klobúk mala iba jedna korytnačka, nech by bol akokoľvek skvelý. Prvá korytnačka si tým však nie je úplne istá a pri zaspávaní stráži úžasný nález. Ukradne si ho pre seba, alebo si uvedomí, že priateľstvo a sny majú väčšiu hodnotu ako ten najlepší klobúk na svete?

https://brak.sk/

Zobraziť diskusiu (0)